Drevoryt Na konci mesta vznikol v roku prvej Sokolovej výstavy v Prahe v Hollare. Ako obhajca všetkých ponižovaných a utlačovaných bol autor vo svojich grafických listoch sociálne kritický. Aj keď jeho portréty ľudí zdola obsahujú dramatické príbehy, Sokol nikdy nie je patetický. Jeho drsné sociálne sondy v sebe obsahujú i veľký kus súcitu a nehy. Šrafovaná technika svedčí o tom, že Koloman Sokol bol verným žiakom Maxa Švabinského, ale od akademického výrazu dávno opustil a vytvoril si vlastný expresívny štýl. Pre príbehy, ktoré chcel vyrozprávať, bola grafika ideálnym médiom – čiernobiela farebnosť zdôrazňovala dramatickosť a možnosť väčšieho počtu tlačí umožňovala masové rozšírenie medzi divákmi.
Výjav dvojice muža a ženy je neobvykle verne zasadený do konkrétneho prostredia fabriky s komínmi, ktorú autor osobne navštevoval. Bohatý meštiansky a aristokratický život medzivojnovej Prahy, kde študoval a žil, ho nezaujímal. Vyhľadával svojmu srdcu blízkych proletárov a sám ním zostal i v neskoršom skromnom živote v USA.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Grafický list s osobným venovaním autora svojmu milému učiteľovi Akadémii je skutočnou raritou. Sokol študoval u Švabinského a Šimona, od ktorých sa mnohému naučil, práve preto, že mu nechávali tvorivú slobodu. V roku 1933 sa vrátil Sokol zo štipendijného pobytu v Paríži, zavŕšil svoje formálne vzdelávanie a chcel svojim profesorom prejaviť vďačnosť – Traja králi vznikli práve pri pobyte vo francúzskej metropole. Grafike predchádzal lept, v ktorom Sokol už rozohral podobnú prosebnú trojicu. Grafiku Sokol poslal čitateľom do časopisu Elán, s ktorým spolupracoval. Ten ju neprijal nadšene, zdala se im nevianočná a príliš „internacionálna“. Sokol uviedol, že chcel, aby bola taká, pretože „bieda a ľudská bolesť sú internacionálne“.
Traja králi patria k vrcholným drevorytom prvej etapy Sokolove tvorby. Motív vydesených tvárí, ktoré prichádzajú s koledou, ale nedôstojne, ustrašene a bez sebavedomia je podaný v perspektívnej skratke, ktorú u autora nepoznáme. Akoby výjav sledoval rybím okom, ktoré eště v okrajoch zachytilo natiahnutú ruku, časť stĺpa vstupného domového schodišťa a v pozadí zcela prozaicky cikajúceho psa na koleso voza. Sokol si túto výstižnú grafiku cenil – inak by ju nevenoval svojmu učiteľovi.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Tento grafický list s venovaním Františku Tavíkovi Šimonovi je u nás doslova unikátom (pravdepodobne existoval i s venovaním Maxovi Švabinskému). Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Drevoryt Odsúdená je odborníkmi považovaný za najkvalitnejšiu tlač tohoto raného grafického obdobia umelca. Zo svojich putovaní po pražských nočných podnikoch, kde Sokol čerpal inšpiráciu a zároveň cítil blízkosť s vydedencami spoločnosti, poznal výjavy prostitútok, ktoré sa predávali iba za lacný alkohol. Zaznamenal ich práve v tejto grafike, v ktorej rozvíja svoj zmysel pre karikatúru a schopnosť priblížiť psychologický stav svojich protagonistov. Pohráva si s dramatickosťou jediného momentu a detailmi, ktoré jediné môžu dvojicu zasadiť do prostredia: v tomto prípade s jediným pohárikom vína, z ktorého evidentne pije len žena a s výraznými prsteňmi na mužovej ruke. Zatiaľ čo tváre sú starostlivo modelované drevorezbou, jediný detail je takmer abstraktný – mužove pravé oko nie je vykreslené a pripomína akési okno do záhrobia.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Málo známy grafický list patrí do počiatkov Sokolovej práce s drevorytmi. Ovplyvnený Goyovými tlačami Hrôzy vojny, ktoré v tej dobe zakúpila pražská Akadémia, venoval sa Sokol na konci 20. rokov práve témam revolúcie a vojny obecne. Zatiaľ čo na najznámejšej grafike tej doby s názvom Revolúcia ide o zachytenie ostrých bojových akcií, na tomto liste majú vojaci oddychový čas – zastavili sa a sú zase len obyčajnými ľuďmi se svojimi životmi a starosťami. Žiadne detaily sa na príbehu nepodieľajú. Autor sa sústredí na hlavy trojice, opäť nechá vyniknúť kontrast plôch precízne šrafovaných a voľných, sústredí sa na atmosféru. A tú práve dokáže vytvoriť nenápadne, zato bravúrne. Odborníci si jeho prejavu už v tej dobe cenili – neoháňal se zbytočným pátosom, ale vynášal na povrch autentické črepy z úplného dna života. Vďaka tejto schopnosti boli jeho grafiky už na začiatku 30. rokov vyberané do medzinárodných prehliadok.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu tento slovenský rodák má svoje rešpektované miesto.

Grafický list Pred odchodom je jedným z majstrovských sociálnych portrétov, v ktorých Sokol kladie veľký dôraz na kritické zameranie výtvarného prejavu. Ako veľký humanista a zástanca všetkých chudobných sa cítil byť súčasťou najširšej rodiny pracujúcich, ktorých vo svojich grafikách zobrazoval. Tento drevoryt vznikol na počiatku Sokolovej zrelej grafickej tvorby v drevoryte, ktorého charakter spoločne s kontrastami čiernej a bielej zvyšuje dramatickosť výjavu. Sokol v dobe vzniku grafiky končil svoje štúdium na pražskej Akadémii u Maxa Švabinského a Františka Tavíka Šimona a grafický list vystavil na svojej prvej výstave spolku Hollar. Sokol svojich hrdinov nijak neromantizoval, práve naopak. Ako skeptik, ktorý navštevuje lacné nočné lokály a chodí medzi chudinu do jej pražských giet, ukazuje pravdu. V majstrovskom spracovaní môžeme vidieť poučenie francúzskym maliarom Daumiérem, ale i skúsenosť a silnú inšpiráciu v temných Goyových grafikách Hrôz vojny, ktoré Akadémia v dobe Sokolových štúdií zakúpila.
Hrdina grafiky Pred odchodom nie je budúci emigrant (tak ako nakoniec bol sám Sokol, ktorý dostal možnosť vyučovať v Mexiku a v Amerike potom zostal do konca života), ale robotník, ktorý unavený odchádza z fabriky. Sokol svoje portréty často zasadzoval do nekonkrétneho prostredia – tento výjav je však výnimkou, kde vidíme zreteľné stavby, koľaje i stĺp elektrického vedenia.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Na konci dvadsiatych rokov, keď Sokol ešte študoval na pražskej Akadémii, si už vytvoril svoj charakteristický a nezameniteľný rukopis. Spracovával sociálno-kritické témy a venoval svoj záujem predovšetkým ťažko pracujúcim mestským robotníkom. Vydával sa do industriálnych štvrtí, pozoroval dianie v lodeniciach na Vltave. Nikdy však nevytváral realistické výjavy, nepotrpel si na patetické ani romantické gestá. Dokázal skratkou vytvoriť atmosféru, s niekoľko málo postavami vytvoriť príbeh. Dokázal to, čo ostatní nie: rozhliadol se okolo seba a videl. Tento jeho talent je zrejmý od začiatku jeho tvorby – námet a príbeh dokáže vyrozprávať dramaticky aj napríklad len s dvoma postavami.
Robotníci v prístave sú zachytení v každodennej drine, nemusíme vidieť všetko – stačí lodný komín a laná a skoro cítime atmosféru i fyzicky. Sokolove grafiky z tejto doby sú známe svojou symbolikou, kontrastami a dokonalou kompozíciou.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Lept s témou niekoľkých vystrašených postav predchádzal známejšiemu drevorytu Traja králi. V technike leptu si Sokol osvojil zručnosť, ktorú potom uplatnil v náročnejších rytinách. Osudy hladných, ustrašených a zúfalých ľudí ležali Sokolovi na srdci a ich obrazy sú verné a plné pochopenia. Sám autor žil v tej dobe v Prahe z časopiseckých a knižných ilustrácií. Nezamestnaní patria k typickým Sokolovým výjavom postáv s expresívnymi nezabudnuteľnými výrazmi v tvári, ktoré však nie sú v žiadnom prostredí, vynárajú sa z peny dní ako zo zlého sna. Iba prvá postava svojimi zopnutými rukami v prosebnom geste je vykreslená, ostatní sú naznačení v kontraste tieňa a svetla ako prízraky. Ústredná trojica je použitá na zmienenom grafickom liste troch kráľov, kde však predstavuje trochu iný príbeh.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Po štipendijnom pobyte v Paríži, kde okrem grafík Sokol aj maľoval, vrátil sa v roku 1934 do Prahy a vznikli výnimočné grafické listy s jánošíkovskou tematikou. Napriek tomu, že Sokol patrí ku slovenskej avantgarde, ktorá sa vymedzovala akademickému štýlu tvorby príklonom k ľudovej kultúre, tak Sokol sa ako jediný vôbec nevenuje slovenskému folklóru – jeho záujem o sociálne témy je obecnejší a hlbší a medzinárodne zrozumiteľnejší. K slovenskej tematike zbojníkov a bačov patrí však grafika pltníka. Tu prvýkrát zhodnocuje aj svoj maliarsky exkurz v dekoratívnom využití grafických možností. Tentokrát svoj ilustračný výjav rozprestiera po celej obrazovej ploche a zachycuje najmenšie detaily. Karikatúrne podaná postava na plti, kde je vykreslená každá hrada, má zo sebou vak, sekierku i lano. Na brehu sa odohráva množstvo činností od vyzliekania pred kúpeľom, cez naháňačku so psíkom, opaľovania až po čítanie novín. Všetko rámujú dve vŕby, po vode plť sprevádzajú kačky, z ktorých jedna sa potápa pre úlovok. Aj keď tomuto obrázku chýba idylická symbolika zdravého dedinského života a je zvýraznená strhaná tvár pltníka, nepôsobí grafika tak tragicky ako Sokolove iné listy.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Grafický list vznikol na začiatku Sokolovho pobytu v Escuela de las Artes del Libro v Mexiku, kam ho pozvala mexická vláda na základe jeho výstavy v Mexiku. Sokol bol na vrchole jedného obdobia a na novom mieste sa mu ponúkala nová a hlavne iná skúsenosť. V škole so svojimi žiakmi – spočiatku ich mal iba sedem, ale postupne pribúdali – trávil všetok čas a venoval im aj vlastné pomôcky ku grafike. Sokol bol nadšený vľúdnym prijatím a exotickou atmosférou. Prvé bezstarostné a okúzľujúce kresby nahradili témy, ktoré začínal nachádzať v mexickom prostredí: bieda, kontrasty, negramotnosť. Spočiatku idylické prostredie pozdejšie vnímal už neromanticky.
Jeho výtvarný prejav v Mexiku získal novú mäkkosť, vyjadruje se oblými líniami, nepracuje s kontrastom čiernej a bielej, ale postavy necháva vyrásť akoby sa sami vynorili zo siete času. Hoci sú mexické grafiky mäkšie a menej razantné než predchádzajúce pražské, niektoré výjavy sú oveľa sugestívnejšie. Vo výraze muža, ktorý odpočíva s nepatrným nákladom dreva, sa odráža všetko: nepochopenie, smútok i vyčerpanie.
Je zaujímavé, že práve tento grafický list použil Sokol ako PF 39 a posielal ho priateľom do Československa krátko pred Mníchovskou dohodou.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Pri svojich štúdiách v Prahe sa Sokol rád potuloval okolo Vltavy a pozoroval dianie v lodeniciach, rovnako aj krásu veľkomesta. V grafickom liste sa prejavila výtvarná zrelosť žiaka takých kapacít, akými boli Max Švabinský a František Tavík Šimon. Talentovaný Koloman Sokol bol už vo svojich tridsiatich rokoch úplným majstrom. Aj grafický list Vltava v Prahe je virtuóznym spracovaním driny proletariátu. Hoci je starostlivo vyrytý (iné grafiky vznikli doslova rozrývaním a zraňovaním drevených dosák), stojí na sociálnej téme, ktorá je v kontraste so scenériou Pražského hradu. Sokol sa venuje najmenším detailom – na brehu, na moste i vo vzduchu. Nič na obrázku nie je vytvorené obrysovou líniou, všetko je starostlivo vyšrafované, drobné vrypy rozdielom svojej sily vytvárajú neskutočné objemy a tvary. Vďaka svojej virtuozite už po dvoch rokoch od prvej výstavy v Prahe predstavuje svoju grafiku v Amerike na výstave v Chicagu.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.