Veľkorozmerné dielo ‚Na stráži‘ je umelecký klenot, ktorý zobrazuje obľúbený slovenský motív hôrnych chlapcov. Tento motív sa vyskytuje aj v tvorbe Bazovského súputnikov ako bol Janko Alexy, Mikuláš Galanda, či Ľudovít Fulla.

Bazovský po štúdiách v Prahe sa vrátil na Slovensko, zriadil si prechodný ateliér v rodných Turanoch. V roku 1930 absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska spolu so Z. Palugyayom. V roku 1931 sa presťahoval z Turian do Martina, do nových ateliérov v obytných domoch TatraBanky, kde žil a tvoril do roku 1957. V tomto období sa prehlbuje priateľstvo s Jankom Alexym, spolu maľujú a vystavujú. V roku 1957 sa presťahoval do Čemíc pri Liptovskom Mikuláši, čo je rodné mesto jeho manželky Anny. Od roku 1962 žil spolu s manželkou v Trenčíne, kde v roku 1968 zomrel.
Bazovský bol významným predstaviteľom slovenskej moderny. Jeho obrazy majú často národopisný, folkloristický charakter – zobrazujú slovenskú prírodu, výjavy z dedinského života, neskoršie zátišia a mestský život. Do svojho výtvarného prejavu Bazovský citlivo zapájal moderné prvky svetového umenia. Používal jednoduché kompozíce presvietené jasnými odvážnymi farbami.

Významné dielo Cypriána Majerníka Finále patrí do okruhu obrazov, v ktorých zobrazuje nové prevletenia osudov, ktorých symbolom bol na začiatku hrdina Don Quijot zo Cervantesovho románu. Vojna, do ktorej bol svet uvrhnutý sa odzrkadľuje aj v Majerníkovom diele. Postavy na obraze, neznámi hrdinovia, ktorí bojujú vo vojne, sú pretkaní smutnou melanchóliou, nevediac, čo ich čaká. Pútnici na ceste, bojovníci s ‚veternými mlynami‘ ako Don Quijot, predsa ale veria, že dobro zvíťazí nad zlom.

Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo, absolvoval meštiansku školu v Pezinku, potom nastúpil (1924) na strednú ekonomickú školu v Košiciach. Po štúdiách na bratislavskej súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého a na pražskej Akadémii výtvarných umení u (prof. J. Loukota, prof. J. Obrovského) zostal Majerník natrvalo v Prahe. Absolvoval tiež kratší študijný pobyt (1932) v Paríži, tu ho upútal predovšetkým Marc Chagall, ale aj napríklad Pablo Picasso a Giorgio de Chirico. V Prahe sa stretával s J. Želibským a J. Mudrochom, Hoffstadterom, E. Nevanom, P. Matejkom, Želibským, a tiež s J. Bauernfreundom a E. Nemesom, s ktorými tvoril jadro ‚Generácie 1909‘, ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Jeho hodnota nespočívala iba v jeho umeleckom talente, ale aj ľudskej hodnote. Jan Zrzavý o ňom píše v katalógu k výstave píše: ‚Čistota a nevinnost až dětská zářily z jeho očí, a snad to bylo nejvíce tím, co každého u něho okouzlovalo a proměňovalo vedle něho v dobrého člověka. Jemu každý důvěřoval, jej každý miloval, jemu každý přál dobrého.‘
Majerníkov život končí tragicky, keď po dlhej nevyliečiteľnej chorobe, kvôli ktorej podlieha depresiám, spácha v roku 1945 samovraždu.

najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o. , Bratislava, Bratislava

Galandove tempery teoretici priraďujú skôr k jeho maliarskej tvorbe, a nie ku kresbám. Majú charakter a parametre jeho obrazov – a to aj čo sa týka rozmerov. Galanda bol hendikepovaný amputáciou nohy a nemohol stáť pri maliarskom stojane s plátnom veľkého formátu. Motív námorníka je v Galandovom diele ojedinelý, preto sa domnievame vzhľadom k jeho ďalším výjavom, že ide zrejme o rybára. V tejto dobe to bol ale „námorník“ veľmi rozšírený motív, ktorý vyjadroval exotiku a vzrušenie, bol metaforou túžby poznávania niečoho nového. Exotickosť je však v jeho obrazoch vzácna – snažil sa spracovávať motívy rýdzo slovenské, aby diváka priviedol k umeniu, aby preňho boli témy zrozumiteľné. Medzi mužskými postavami jeho obrazov dominujú pastieri, zbojníci či žobráci.
Na začiatku 30-tych rokov sa v Galandových obrazoch začínajú objavovať plachetnice, prístavy a predovšetkým postavy rybárov – unavených a odpočívajúcich. Je zrejmé, že ide o morské prístavy, ale viac ako dobrodružstvo diaľok priťahujú Galandu obyčajní ľudia. Figúra zápasiaca s lodným lanom na pozadí jednoduchého rastru rybárskej siete je maximálne redukovaná do obrysu, v ktorom nie sú naznačené ďalšie detaily. Rovnako anonymné postavy sa objavujú napríklad tiež na olejoch Loďky alebo V prístave z rokov 1931-1932.

najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o., Bratislava

Obraz Pijak predstavuje portrét jedného z obľúbených maliarových hrdinov – obyčajného človeka, pijaka. Spracovanie výjavu nie je pre Galandu typické – farbu nanášal krátkymi ťahmi štetca pripomínajúce impresionistické maľby. Jednoduché striedanie a kombinácie farebných plôch je zase blízke českému civilizmu z 20. rokov, ako ho poznáme napríklad z malieb i grafík Josefa Čapka.
Postava pijaka patrila k sociálnym témam v modernom maliarstve prvej polky dvadsiateho storočia, napriek tomu sa Galandovi podarilo k nemu pridať niečo svojho: je to melancholické pochopenie pre pijakovu vášeň i smútok. Predsa len pije ušľachtilý nápoj – víno a má na sebe sako. Ani mužova tvár nevypadá strhane