Ilustrácia ku knihe Joseph Bikkessy: Pannoniens Bewohner in ihren volkstümlichen Trachten auf 78 Gemälden dargestellt, nebst ethnografischen Erklärungen, Wien 1820.
Publikovaná v knihe
Viera Urbancová: ‚Slovenská etnografia v 19. storočí‚, strana 96‚ Matica Slovenská, 1987,

Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej (Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce), ktoré od r. 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Na juh od obce (cca 5 km) sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne (cca 20 km) leží okresné mesto Krupina. Ešte severnejšie (cca 50 km) od obce sa nachádza známe mesto Zvolen.

Joseph Heinbucher von Bikessy bol maliar a dôstojník. Narodil sa v Bratislave 1767. Jeho hlavným dielom bolo prvé štúdium uhorských kostýmov, hlavne roľníckych krojov: Pannoniens Bewohner in ihren volkstümlichen Trachten auf 78 Gemälden dargestellt, nebst ethnografischen Erklärungen, Wien 1820.

Jedná sa o zobrazenie korunovácie Leopolda I. za uhorského kráľa v katedrále Sv. Martina v Bratislave. Pod tým pohľad z juhu na Bratislavu s vysvetlivkami.

V prvej tretine 16. storočia ohrozovali Uhorsko pustošivé nájazdy Turkov. Po tragickej bitke pri Moháči v roku 1526 Turci rýchlo postupovali dovnútra krajiny. Po obsadení hlavného mesta Budína rozhodol Uhorský snem v roku 1536, že hlavným a korunovačným mestom Uhorska bude Prešporok (dnešná Bratislava). V priebehu rokov 1563 – 1830 bolo v gotickom Dóme sv. Martina korunovaných 11 panovníkov a 8 kráľovských manželiek. Kráľa korunoval spravidla najvyšší cirkevný hodnostár krajiny – ostrihomský arcibiskup a asistovali mu ďalší cirkevní a svetskí hodnostári.
Ako šiesty z uhorských kráľov bol v Prešporku 27. júna 1655 korunovaný Leopold I., syn Ferdinanda III, vtedy sotva 15-ročný princ. Počas jeho dlhej vlády, ktorá trvala až do jeho smrti v roku 1705, boli z Uhorska vyhnaní Turci a definitívne skončila nadvláda Osmanskej ríše.

Zvyšky hradu sa nachádzajú v župe Nógrád (slovensky Novohrad) v severnom Maďarsku. Na severe župa susedí so Slovenskom, na východe so župou Borsod-Abaúj-Zemplén, na juhovýchode sa župou Heves, na juhozápade so župou Pest. Župa v tejto podobe vznikla správnej reformou v roku 1950, ale má dlhú historickú tradíciu. Tvorí južnú časť pôvodného Novohradska, ktorého zvyšok leží na Slovensku v okolí Lučenca.

V roku 1544 posádka hradu Nógrád utiekla pred blížiacimi sa Turkami a k ​​jeho opätovnému dobytiu došlo až o päťdesiat rokov neskôr. Druhé obsadenie osmanskými vojskami sa uskutočnilo na jeseň roku 1663, kedy po 27denním obliehaní kapitán Miklós Nadányi odovzdal pevnosť bez odporu. Neskôr v nej bolo pod vedením veliteľa ‚Pasha Kászim‘ umiestnených 400 tureckých vojakov. V letnej búrke roku 1685 zasiahol blesk vysokú starú vežu vnútorného hradu a vyhodil do povetria v nej uložený strelný prach. Následne ho Turci, vtedajší majitelia podpálili. Čo nezničil požiar, to postupom času rozobrali miestni obyvatelia.

Franz I. signet Ferdinand den V. vor dessen Krönung zum jüngeren Könige von Ungarn am 28ten. September 1830
Franciscus Imperator, filio suo primogenite Ferdinando V. ante ejus coronationem publice benedicit, Posonii die 28va Septembris 1830

Litografia Franza Wolfa podľa predlohy Johanna Nepomuka Hoechleho zo série „Hlavné momenty v živote Jeho Veličenstva Franza I.“

V zbierke GMB, inventárne číslo C1782

Carl Wilhelm Medau – Karel Vilém Medau (narodený 1791 ve Štětíně) bol tlačiar, písmoliatec, kníhkupec a nakladateľ poľsko-nemeckého pôvodu, jeden z priekopníkov litografie a drevorytu v Čechách. V roku 1813 prišiel do Litoměříc, kde získal miesto faktora v tlačiarni Františka Karla Laubeho. Po Laubeho smrti sa 15. 11. 1816 oženil s vdovou po ňom Elisabethou, a stal sa tak spolumajiteľom celého podniku, ktorý postupně rozšířil aj do Prahy.

Ferdinand Zelinka sa narodil v roku 1828 v Jindřichovom Hradci a zomrel 1873 v Prahe. Bol to český kresliar a grafik, ktorý pracoval ako litograf pre tlačiareň Karla Viléma Medaua v Prahe a Litoměřiciach. Bol ilustrátorom časopisov Květy a Světozor.

Jasov (v minulosti tiež Jasovský Podzámok (Podhradie), maďarsky Jászó, Jászóváralja, nemecky Joss, Pizendorf, Pisendorf) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolí, 28 kilometrov od Košic. Vpravo v pozadí premonštrátsky kláštor s kostolem svatého Jana Krstiteľa. Vpravo v popredí kostol sv. Michala archanjela, ktorý tu bol vybudovaný v románskom slohu pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom. V 15. storočí bol prestavaný v gotickom slohu.

Joseph Zahradniczek (1813 – 1850) bol rakúsky krajinár, litograf. Odlišoval sa od Josepha Zahradniczka juniora (1822 – 1824), ktorý bol z rodiny úradníkov Kráľovskej uhorskej jazdeckej gardy, ktorý tiež robil grafiku a krajinárstvo. Zahradniczek Senior pracoval vo Viedni. Od 40. rokov 20. storočia tvoril veduty, kresby a litografie krajiny, vrátane slovenských Tatier a iných slovenských miest.

Z diela Bowen, Emanuel: A Complete System of Geography: Being a Description of All Thecountries, Islands, Cities, Chief Towns, Harbours, Lakes, and Rivers, Mountains, Mines, &c. of the Known World. Shewing the Situation, Extent, and Boundaries of the Several Empires, Kingdoms, Republics, Principalities, Provinces, &c …, vydal William Innys, Londýn, 1747. Ilustrácia číslo 30.

Mapa sa nachádza v zbierkach National Library of Australia pod registračným číslom 28524122.

Emanuel Bowen (1694? – 1767) bol britský rytec a obchodník s tiskovinami. Bol najznámejší pre svoje atlasy a krajské mapy. Aj keď zomrel v chudobe, bol za svoju odbornosť všeobecne uznávaný a bol menovaný za hlavného tvorcu máp pre George II. v Anglicku a Louisa XV. vo Francúzsku. Jeho podnikanie vykonával aj jeho syn Thomas Bowen. Vyučoval tiež mnoho učňov, z ktorých dvaja sa stali významnými tvorcami máp, Thomas Kitchin a Thomas Jeffreys.

Johann Christoph Wagner sa narodil v Norimbergu na začiatku júna 1640 ako syn Christopha Wagnera, vedúceho kostola sv. Egídia (s gymnáziom) a učiteľa na škole Sebald. Po škole študoval na univerzite v Altdorfe. Potom sa zapísal na univerzitu v Jene. Zaujímal sa aj o astrológiu a pod jeho menom nechal vytlačiť sériu kalendárov. V tom čase sa kalendáre používali ako nástroje na zobrazovanie konštelácií hviezd a boli to malé astronomické a predovšetkým astrologické knihy s ďalšími informáciami o svetových udalostiach. Okolo 1680 odišiel do Augsburgu, kde po porážke Turkov v roku 1683, publikoval rozsiahly zväzok s popisom Maďarska a Turecka pod názvom: „Delineatio Provinciarum Pannoniae Et Imperii Turcici In Oriente. Z tejto knihy je prezentovaná veduta Košíc.