Kubistická hlava je majstrovské dielo Františka Reichentála. Na prvý pohľad nás zaujmú kubistické a kubofuturistické prvky obrazu. Reichentál rád experimentoval a používal rôzne umelecké štýly. Napadne nás podobnosť s kresbami kubistických hláv Pabla Picassa.

Kubizmus patril medzi najvýraznejšie avantgardné smery na prelome 19. a 20. storočia. Hlavnými predstaviteľmi boli napríklad Georges Braque a Pablo Picasso, v českom prostredí to bol hlavne Emil Filla, Bohumil Kubišta, či Josef Čapek. Zo slovenských umelcov to bol napríklad Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda.

František Reichentál v roku 1915 študoval v Budapešti, čoskoro však musel narukovať do armády a 1916 padol do ruského zajatia. Dostal sa do zajateckého tábora na Sibíri. Po prepustení sa zapojil do ruskej revolúcie, študoval a maľoval v Rusku. Dokonca v rokoch 1917-22 pôsobil ako učiteľ kreslenia v Irkutsku. 1922 sa vrátil na Slovensko do Bratislavy, kde si založil maliarsku školu. V roku 1939 ušiel do Maďarska, kde sa ukrýval do konca vojny, keďže mal židovský pôvod. V roku 1948 emigroval do USA.

Vystavené a publikované:
Má vlast – Pocta české krajinomalbě, Jízdárna Pražského hradu, Správa Pražského hradu a S.V.U. Mánes, 4. 9.–1. 11. 2015, str. 521.

najvyššia dosiahnutá cena za Foltýnov obraz v českom aukčnom predaji – 9 720 000 Kč, Galerie Kodl 27. 5. 2018, Praha
najvyššia dosiahnutá cena za Foltýnov obraz z košického obdobia v zahraničnom aukčnom predaji –
Imperializmus, € 490,265, Sotheby’s , 13 June 2011, Londýn
Modrá Madona, € 360 643, Sotheby’s , 14 Nov 2017, Londýn

František Foltýn sa narodil v malej šumavskej dedinke Královské Stachy. Po absolvovaní gymnázia navštevoval plzeňskú Školu umeleckých remesiel prof. Augustína Němejce a vyučil sa za maliara porcelánu. Potom študoval na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe u profesorov Arnošta Hofbauera a Emanuela Dítěte. Štúdium prerušila I. Svetová vojna a po jej skončení sa rozhodol naplno venovať maľovaniu. Pravdepodobne v roku 1918 odchádza do Bratislavy, kde sa venuje z finančných dôvodov maľovaniu starých vedút. Na začiatku svojej tvorby si obľúbil iluzívnu krajinomaľbu. Na jeseň v roku 1922 prijal pozvanie správcu a od roku 1926 riaditeľa Východoslovenského múzea dr. Josefa Poláka do Košíc – mnohonárodnostnej metropole východného Slovenska. V Košiciach sa po prvej svetovej vojne sformovala moderná košická maľba a medzi jej hlavných predstaviteľov patrili Elemir Halasz-Hradil, Konstantin Kovári-Kačmárik, Anton Jasusch.

Kľúčovú roľu zohral v tomto období dr. Josef Polák, predstaviteľ českej inteligencie, ktorý bol do Košíc dosadený v roku 1919 priamo Ministerstvom školstva a osvety v Prahe. Dr. Polák otvoril múzeum všetkým umelcom, usporiadaval im výstavy, udržoval kontakty s Prahou, poskytol azyl ľavicovým umelcom, ktorí utekali po pádu Maďarskej republiky rád pred Hortyho režimom. Zakladá tiež výtvarnú školu pri múzeu, ktorú viedol Eugen Krón.

František Foltýn prišiel do tejto bohémskej atmosféry a rýchlo s ňou splynul. Veľmi sa zblížil hlavne s maďarským maliarom zo Sedmohradska Gejzom Schillerom. Spolu podnikali výpravy s o svojim paletami do okolnej malebnej prírody, hlavne do Zakarpatskej Rusi, ktorá vtedy bola súčasťou Československa. Môžeme sa len domnievať, že práve na spoločnom výlete s Gejzom Schillerom vznikol aj obraz Krajina okolo Mukačeva. Obaja sa okolo roku 1922 venovali práve krajinomaľbe. Foltýnova krajina u Mukačeva pôsobí expresívne až živo. Je to mýtická krajina v pohybu, vo vetre, akoby pred búrkou. Je nekľudná ako bola Foltýnova myseľ, ale zároveň malebná. Foltýn zaznamenal krajinu v zjednodušených tvaroch , používa zemité farby a bohatú paletu tehlových tónov. Hľadá dokonalosť výrazu, rytmické tvary krajiny. Je možné, že aj tento obraz predstavil na svojej výstave vo februári 1922 vo Východoslovenskom múzeu.
Okrem krajín, mnohé z nich kubizujúce, sa Foltýn venoval aj figurálnym námetom, v ktorých tiež používal kubizujúce a expresívne prvky. Blízke sú mu aj sociálne námety.
V rokoch 1924–1928 študoval v Paříži Académie Julienne a Académie Grande Chaumiére a stal sa členom Abstraction-Création-Art non figuratif. Parížske obdobie sa nieslo v znamení abstrakcie. V roku 1934 sa vrátil do Československa a usadil sa v Brne . Opäť sa vrátil k realistickému vyjadreniu krajiny a potom, hlavne v 60. rokoch, maľoval abstraktne.

„Už v roce 2000 se u 1. Art Consulting objevila oboustranná Krajina z okolí Mukačeva, její cena už tehdy vzrostla čtyřnásobně na 2,18 milionu korun. V roku 2000 se pak u Arcimbolda dražila zdařilá krajina Na kraji města (Košice) s dosaženou cenou 1,32 milionu korun. Zajímavý je aukční osud krajiny s pohledem na Mukačevo, prodané v Dorotheu v roce 2008 s výrazným nárůstem za 900 tisíc korun. Stejný olej pak na podzim v roce 2011 v bratislavské síni Soga vyšel nového majitele na 191 tisíc eur (4,9 milionu korun). Z cenných Foltýnových figurálních prací košického období nabídla v roce 2008 Galerie Kodl špičkovou kompozici Odpolední siesta, která se prodala za 2,04 milionu korun.“
(Zdroj: Marcela Chmelařová, Košická moderna)

Veľkorozmerné dielo ‚Na stráži‘ je umelecký klenot, ktorý zobrazuje obľúbený slovenský motív hôrnych chlapcov. Tento motív sa vyskytuje aj v tvorbe Bazovského súputnikov ako bol Janko Alexy, Mikuláš Galanda, či Ľudovít Fulla.

Bazovský po štúdiách v Prahe sa vrátil na Slovensko, zriadil si prechodný ateliér v rodných Turanoch. V roku 1930 absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska spolu so Z. Palugyayom. V roku 1931 sa presťahoval z Turian do Martina, do nových ateliérov v obytných domoch TatraBanky, kde žil a tvoril do roku 1957. V tomto období sa prehlbuje priateľstvo s Jankom Alexym, spolu maľujú a vystavujú. V roku 1957 sa presťahoval do Čemíc pri Liptovskom Mikuláši, čo je rodné mesto jeho manželky Anny. Od roku 1962 žil spolu s manželkou v Trenčíne, kde v roku 1968 zomrel.
Bazovský bol významným predstaviteľom slovenskej moderny. Jeho obrazy majú často národopisný, folkloristický charakter – zobrazujú slovenskú prírodu, výjavy z dedinského života, neskoršie zátišia a mestský život. Do svojho výtvarného prejavu Bazovský citlivo zapájal moderné prvky svetového umenia. Používal jednoduché kompozíce presvietené jasnými odvážnymi farbami.

Obraz Akt je jedinečným a majstrovsky spracovaným obrazom, ktorý v sebe naplno nesie prvky surrealizmu alebo ‚slovenského poetizmu‘ ako svoje smerovanie rád označoval autor. Okno symbolizuje únik, oblaky ako alegórie úniku, levitovanie predmetov

Významné dielo Cypriána Majerníka Finále patrí do okruhu obrazov, v ktorých zobrazuje nové prevletenia osudov, ktorých symbolom bol na začiatku hrdina Don Quijot zo Cervantesovho románu. Vojna, do ktorej bol svet uvrhnutý sa odzrkadľuje aj v Majerníkovom diele. Postavy na obraze, neznámi hrdinovia, ktorí bojujú vo vojne, sú pretkaní smutnou melanchóliou, nevediac, čo ich čaká. Pútnici na ceste, bojovníci s ‚veternými mlynami‘ ako Don Quijot, predsa ale veria, že dobro zvíťazí nad zlom.

Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo, absolvoval meštiansku školu v Pezinku, potom nastúpil (1924) na strednú ekonomickú školu v Košiciach. Po štúdiách na bratislavskej súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého a na pražskej Akadémii výtvarných umení u (prof. J. Loukota, prof. J. Obrovského) zostal Majerník natrvalo v Prahe. Absolvoval tiež kratší študijný pobyt (1932) v Paríži, tu ho upútal predovšetkým Marc Chagall, ale aj napríklad Pablo Picasso a Giorgio de Chirico. V Prahe sa stretával s J. Želibským a J. Mudrochom, Hoffstadterom, E. Nevanom, P. Matejkom, Želibským, a tiež s J. Bauernfreundom a E. Nemesom, s ktorými tvoril jadro ‚Generácie 1909‘, ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Jeho hodnota nespočívala iba v jeho umeleckom talente, ale aj ľudskej hodnote. Jan Zrzavý o ňom píše v katalógu k výstave píše: ‚Čistota a nevinnost až dětská zářily z jeho očí, a snad to bylo nejvíce tím, co každého u něho okouzlovalo a proměňovalo vedle něho v dobrého člověka. Jemu každý důvěřoval, jej každý miloval, jemu každý přál dobrého.‘
Majerníkov život končí tragicky, keď po dlhej nevyliečiteľnej chorobe, kvôli ktorej podlieha depresiám, spácha v roku 1945 samovraždu.

Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo, absolvoval meštiansku školu v Pezinku, potom nastúpil (1924) na strednú ekonomickú školu v Košiciach. Po štúdiách na bratislavskej súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého a na pražskej Akadémii výtvarných umení u (prof. J. Loukota, prof. J. Obrovského) zostal Majerník natrvalo v Prahe. Absolvoval tiež kratší študijný pobyt (1932) v Paríži, tu ho upútal predovšetkým Marc Chagall, ale aj napríklad Pablo Picasso a Giorgio de Chirico. V Prahe sa stretával s J. Želibským a J. Mudrochom, Hoffstadterom, E. Nevanom, P. Matejkom, Želibským, a tiež s J. Bauernfreundom a E. Nemesom, s ktorými tvoril jadro ‚Generácie 1909‘, ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Jeho hodnota nespočívala iba v jeho umeleckom talente, ale aj ľudskej hodnote. Jan Zrzavý o ňom píše v katalógu k výstavev Umeleckej Besede píše: ‚Čistota a nevinnost až dětská zářily z jeho očí, a snad to bylo nejvíce tím, co každého u něho okouzlovalo a proměňovalo vedle něho v dobrého člověka. Jemu každý důvěřoval, jej každý miloval, jemu každý přál dobrého.‘
Majerníkov život končí tragicky, keď po dlhej nevyliečiteľnej chorobe, kvôli ktorej podlieha depresiám, spácha v roku 1945 samovraždu.

Dynamika obrazu Búrlivá krajina je neprehliadnuteľná a vírivá kompozícia napovedá Jasuschovu vrcholnú tvorbu v dvadsiatich rokoch. Obraz je výnimočným, galerijným dielom z obdobia rokov 1910 – 1914. Obraz bol pravdepodobne súčasťou Jasuschovej bratislavskej výstavy roku 1924. Vzbudila nebývalý rozruch, pretože košická, či komárňanská moderna boli totiž dovtedy pre Bratislavu neznámym pojmom.

Anton Jasusch sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, kde 3. 7. 1965 aj zomrel. V dvadsiatich rokoch 20. storočia patril k tzv. košickej moderne, ktorá spájala umelcov v rámci stredoeurópskeho umeleckého priestoru. Patril k nej napríklad Jenő/Eugen Krón, Szilárd/Konštantín Bauer, predstavitelia českej a maďarskej avantgardy: František Foltýn, Sándor/Alexander Bortnyik, Géza/Gejza Schiller), architekti (Lajos/Ľudovít Oelschläger, Lajos Kozma, Bohumír Kozák), filozofi (János/Ján Mácza), spisovatelia (Sándor Márai), divadelníci, ale aj organizátor výstav a riaditeľ Výchoslovenského múzea český muzeológ a umelecký historik Josef Polák.
Jasusch sa v roku 1908 vracia zo štúdií v Paríži do Košíc. Od roku 1909, keď bol na liečení vo Vysokých tatrách, sa začal venovať krajinomaľbám, ktoré dostávali impresionistické rozmery, farebnosť a dynamiku, ktorá dýchla jeho krajinám život. V roku 1916 narukoval na východný front a do Košíc sa vrátil až v roku 1920 z ruského vazenia. Pod vplyvom vojny mal Jasusch nielen zdravotné, ale veľké psychické problémy. V roku 1920 sa na štrnásť mesiacov zavrel do ateliéru a vytvoril tak svoje vrcholné diela, veľké cykly, v ktorých hľadal zmysel života, vesmír a postavenie človeka vo vesmíre. Bohužiaľ mnohé z nich zničil požiar vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1985.

Obraz Zasněžená lesná cesta je perfektným príkladom modernizmu v raných dielach Antona Jasuscha. Žltá obloha a tmavé kmene stromov kontrastujú s bielou snehovou prikrývkou. Obraz je pretkaný dynamikou, vťahuje nás do zasněženej krajiny , aby sme sa poprechádzali po vŕzgajúcom sněhu pod zlatožltou oblohou.

Anton Jasusch sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, kde 3. 7. 1965 aj zomrel. V dvadsiatich rokoch 20. storočia patril k tzv. košickej moderne, ktorá spájala umelcov v rámci stredoeurópskeho umeleckého priestoru. Patril k nej napríklad Jenő/Eugen Krón, Szilárd/Konštantín Bauer, predstavitelia českej a maďarskej avantgardy: František Foltýn, Sándor/Alexander Bortnyik, Géza/Gejza Schiller), architekti (Lajos/Ľudovít Oelschläger, Lajos Kozma, Bohumír Kozák), filozofi (János/Ján Mácza), spisovatelia (Sándor Márai), divadelníci, ale aj organizátor výstav a riaditeľ Výchoslovenského múzea český muzeológ a umelecký historik Josef Polák.
Jasusch sa v roku 1908 vracia zo štúdií v Paríži do Košíc. Od roku 1909, keď bol na liečení vo Vysokých tatrách, sa začal venovať krajinomaľbám, ktoré dostávali impresionistické rozmery, farebnosť a dynamiku, ktorá dýchla jeho krajinám život. V roku 1916 narukoval na východný front a do Košíc sa vrátil až v roku 1920 z ruského vazenia. Pod vplyvom vojny mal Jasusch nielen zdravotné, ale veľké psychické problémy. V roku 1920 sa na štrnásť mesiacov zavrel do ateliéru a vytvoril tak svoje vrcholné diela, veľké cykly, v ktorých hľadal zmysel života, vesmír a postavenie človeka vo vesmíre. Bohužiaľ mnohé z nich zničil požiar vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1985.