Nejvyšší dosažená cena za olej Emila Filly v českých aukcích – 32,4 mil. CZK, Gallery Kodl, Praha, 2021
nejvyšší dosažená cena za olej Emila Filly v zahraničních aukcích – 588 tis. eur, Sotheby’s, 2011

Emil Filla se grafikou zabýval s přestávkami po celý život. Vytvořil přes 170 listů, na kterých lze názorně dokumentovat jeho umělecký vývoj se všemi proměnami od přísně kubistických kompozic až k poválečným lidovým písním.

Ačkoliv je Zátiší s klarinetem, mandolínou a podnosem svými rozměry malé, nalézáme v něm věci velkého slohu, střídmých až asketických obrysů, které však zcela pohltila noc. Tak jako u Rembrandta, černá temnota je kosmickým základem vnějšího bytí. Klarinet, mandolína a podnos prosvítají vlastním chladným světlem hmoty z temné severské noci. Filla nám prostřednictvím malého obrázku dokáže vnuknout svou vizi, že temnoty noci mají stejnou škálu, rozpětí a stejné ne-li větší bohatství odstínu jako světlo dne, že v noci jsou všechny věci sdílnější, že noc nám skýtá větší usmíření, větší klid a mír.

Při porovnání s jinými českými umělci té doby je možné najít určité paralely, zejména s tvorbou dalších představitelů české moderny. Třeba v porovnání s Josefem Čapkem, jehož zátiší a obrazové kompozice byly spíše jemné a s lehkostí balancovaly mezi realitou a abstrakcí, Filla jde cestou tvrdší geometrie a zjednodušené struktury. V jeho práci je patrná silná inspirace kubismem, což je zřejmé v pevných liniích a způsobu, jakým jsou objekty dekomponovány. Čapek naopak v svých obrazech více kladl důraz na estetiku a citlivý vztah k formám přírody.

Další český umělec, který měl podobný přístup k litografii a grafice, byl Toyen. Její práce, zejména z období 30. let, také zkoumaly vztah mezi abstrakcí a realitou, ale více se orientovaly na surrealistické principy a osobní, snové vize. Filla na rozdíl od Toyen více usiloval o racionální zjednodušení a analytické rozdělení tvarů.

Literatura:
Čestmír Berka: Emil Filla, grafické dílo, Odeon 1968, str.: 38, 260 a 282.

Obraz Akt je jedinečným a majstrovsky spracovaným obrazom, ktorý v sebe naplno nesie prvky surrealizmu alebo ‚slovenského poetizmu‘ ako svoje smerovanie rád označoval autor. Okno symbolizuje únik, oblaky ako alegórie úniku, levitovanie predmetov

najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o. , Bratislava, Bratislava

Galandove tempery teoretici priraďujú skôr k jeho maliarskej tvorbe, a nie ku kresbám. Majú charakter a parametre jeho obrazov – a to aj čo sa týka rozmerov. Galanda bol hendikepovaný amputáciou nohy a nemohol stáť pri maliarskom stojane s plátnom veľkého formátu. Motív námorníka je v Galandovom diele ojedinelý, preto sa domnievame vzhľadom k jeho ďalším výjavom, že ide zrejme o rybára. V tejto dobe to bol ale „námorník“ veľmi rozšírený motív, ktorý vyjadroval exotiku a vzrušenie, bol metaforou túžby poznávania niečoho nového. Exotickosť je však v jeho obrazoch vzácna – snažil sa spracovávať motívy rýdzo slovenské, aby diváka priviedol k umeniu, aby preňho boli témy zrozumiteľné. Medzi mužskými postavami jeho obrazov dominujú pastieri, zbojníci či žobráci.
Na začiatku 30-tych rokov sa v Galandových obrazoch začínajú objavovať plachetnice, prístavy a predovšetkým postavy rybárov – unavených a odpočívajúcich. Je zrejmé, že ide o morské prístavy, ale viac ako dobrodružstvo diaľok priťahujú Galandu obyčajní ľudia. Figúra zápasiaca s lodným lanom na pozadí jednoduchého rastru rybárskej siete je maximálne redukovaná do obrysu, v ktorom nie sú naznačené ďalšie detaily. Rovnako anonymné postavy sa objavujú napríklad tiež na olejoch Loďky alebo V prístave z rokov 1931-1932.

publikované v monografii Mikuláš Galanda 1895-1938, Pallas, 2001, str. 233, obr. 60
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o., Bratislava

Téma ženy patrí k zásadným v Galandovej figurálnej poetickej tvorbe. Jeho svojrázne moderné pojatie figúry vychádza zo znalosti európskeho moderného maliarstva – v roku, keď vznikol, bol ostatne Galanda na návšteve v Paríži. Ženy v jeho obrazoch majú často zdvihnuté ruky, upravujú si vlasy, kúpu sa. Z jednoduchých lineárnych kresieb sa Galanda prepracoval až k robustnej figúre podobné postavám z neskorého obdobia Picassa. Z listov i zápisov jeho ženy Márie Boudovej, s ktorou sa zoznámil v roku 1928, vieme, že Galanda netvoril ľahko a spontánne, až na základe mnohých skíc vznikol konečný farebný obraz. Maľbe sa začal venovať viac až v 30-tych rokoch.

Žena na obrazoch akoby naviazala na kresby žien po kúpeli – nezvyklý je však motív priestoru konkrétneho interiéru, ktorý sa na predchádzajúcich prácach neobjavoval. Žena nesie na zvesenom ramene uterák či šaty a kráča proti divákovi. Priestor nesie stopy surrealistických kompozícií s priehľadom na nebo a ubiehajúcou perspektívou dosiek na zemi. Ide o jeden z najpôsobivejších výjavov v Galandovej tvorbe z doby, keď sa mu začínalo dariť. Preto nepoužil v názve ženu – tu už ide o život, ktorý ona reprezentuje.

Galandove obrazy, ani grafiky sa na českom umeleckom trhu skoro vôbec nevyskytujú. Na slovenskom sú tiež skôr vzácnosťou.

Drevoryt Odsúdená je odborníkmi považovaný za najkvalitnejšiu tlač tohoto raného grafického obdobia umelca. Zo svojich putovaní po pražských nočných podnikoch, kde Sokol čerpal inšpiráciu a zároveň cítil blízkosť s vydedencami spoločnosti, poznal výjavy prostitútok, ktoré sa predávali iba za lacný alkohol. Zaznamenal ich práve v tejto grafike, v ktorej rozvíja svoj zmysel pre karikatúru a schopnosť priblížiť psychologický stav svojich protagonistov. Pohráva si s dramatickosťou jediného momentu a detailmi, ktoré jediné môžu dvojicu zasadiť do prostredia: v tomto prípade s jediným pohárikom vína, z ktorého evidentne pije len žena a s výraznými prsteňmi na mužovej ruke. Zatiaľ čo tváre sú starostlivo modelované drevorezbou, jediný detail je takmer abstraktný – mužove pravé oko nie je vykreslené a pripomína akési okno do záhrobia.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Grafický list Pred odchodom je jedným z majstrovských sociálnych portrétov, v ktorých Sokol kladie veľký dôraz na kritické zameranie výtvarného prejavu. Ako veľký humanista a zástanca všetkých chudobných sa cítil byť súčasťou najširšej rodiny pracujúcich, ktorých vo svojich grafikách zobrazoval. Tento drevoryt vznikol na počiatku Sokolovej zrelej grafickej tvorby v drevoryte, ktorého charakter spoločne s kontrastami čiernej a bielej zvyšuje dramatickosť výjavu. Sokol v dobe vzniku grafiky končil svoje štúdium na pražskej Akadémii u Maxa Švabinského a Františka Tavíka Šimona a grafický list vystavil na svojej prvej výstave spolku Hollar. Sokol svojich hrdinov nijak neromantizoval, práve naopak. Ako skeptik, ktorý navštevuje lacné nočné lokály a chodí medzi chudinu do jej pražských giet, ukazuje pravdu. V majstrovskom spracovaní môžeme vidieť poučenie francúzskym maliarom Daumiérem, ale i skúsenosť a silnú inšpiráciu v temných Goyových grafikách Hrôz vojny, ktoré Akadémia v dobe Sokolových štúdií zakúpila.
Hrdina grafiky Pred odchodom nie je budúci emigrant (tak ako nakoniec bol sám Sokol, ktorý dostal možnosť vyučovať v Mexiku a v Amerike potom zostal do konca života), ale robotník, ktorý unavený odchádza z fabriky. Sokol svoje portréty často zasadzoval do nekonkrétneho prostredia – tento výjav je však výnimkou, kde vidíme zreteľné stavby, koľaje i stĺp elektrického vedenia.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Nejvyšší dosažená cena za olej Emila Filly v českých aukcích – 19,5 mil. czk, Adolf Loos Apartment and Gallery, Praha, 2010
nejvyšší dosažená cena za olej Emila Filly v zahraničních aukcích – 588 tis. eur, Sotheby’s, 2011

Emil Filla se grafikou zabýval s přestávkami po celý život. Vytvořil přes 170 listů, na kterých lze názorně dokumentovat jeho umělecký vývoj se všemi proměnami od přísně kubistických kompozic až k poválečným lidovým písním.

Zátiší s klarinetem, mandolínou a podnosem patří společně se Zátiším s podnosem, sklenicí, dýmkou, a hrozny a Zátiším s lahví koňaku, skleničkou a s podnosem s hruškami (1930), mezi tři nejintimnější Fillovy „noční zátiší“ odrážející v kubistické kompozici jeho posedlost nocí.

Chceme-li v těchto docela maličkých zátiších číst (u Filly nejmenších), musíme k nim těsně přiblížit oči a zkrátit fyzickou vzdálenost, která je mezi námi a obrazem. A najednou uvidíme a prožijeme něco, co nikdy nezažijeme u velkých monumentálních obrazů. Vzdálenost mezi obrazem a námi zcela zanikne a my můžeme vstoupit svou duší do obrazu jako do ztemnělého vesmírného prostoru, který nás zcela pohltí a zavře se za námi.

Ačkoliv je Zátiší s klarinetem, mandolínou a podnosem svými rozměry velmi malé, nalézáme v něm věci velkého slohu, střídmých až asketických obrysů, které však zcela pohltila noc. Tak jako u Rembrandta, černá temnota je kosmickým základem vnějšího bytí. Klarinet, mandolína a podnos prosvítají vlastním chladným světlem hmoty z temné severské noci. Filla nám prostřednictvím malého obrázku dokáže vnuknout svou vizi, že temnoty noci mají stejnou škálu, rozpětí a stejné ne-li větší bohatství odstínu jako světlo dne, že v noci jsou všechny věci sdílnější, že noc nám skýtá větší usmíření, větší klid a mír.

Literatura:
Čestmír Berka: Emil Filla, grafické dílo, Odeon 1968, str.: 38, 260 a 282.