Litografie představuje torso nahé dívky s rukama vzadu založenýma, zabírající celou výšku listu. Z dívčiny  hlavy je vidět pouze dolní část obličeje: brada s malým ďolíčkem a velké smyslné rty. Za dívkou je naznačena květovaná lenoška, přes jejíž levé opěradlo je přehozena látka. Na pozadí interiéru je vymalována tapeta s naznačenými obrysy květů.

Literatura:
A. Matějček: Max Švabinský, Popisný seznam grafického díla 1923-1933, Sdružení českých umělců grafiků Hollar, Praha 1933, str. 29-30.

Drevoryt Na konci mesta vznikol v roku prvej Sokolovej výstavy v Prahe v Hollare. Ako obhajca všetkých ponižovaných a utlačovaných bol autor vo svojich grafických listoch sociálne kritický. Aj keď jeho portréty ľudí zdola obsahujú dramatické príbehy, Sokol nikdy nie je patetický. Jeho drsné sociálne sondy v sebe obsahujú i veľký kus súcitu a nehy. Šrafovaná technika svedčí o tom, že Koloman Sokol bol verným žiakom Maxa Švabinského, ale od akademického výrazu dávno opustil a vytvoril si vlastný expresívny štýl. Pre príbehy, ktoré chcel vyrozprávať, bola grafika ideálnym médiom – čiernobiela farebnosť zdôrazňovala dramatickosť a možnosť väčšieho počtu tlačí umožňovala masové rozšírenie medzi divákmi.
Výjav dvojice muža a ženy je neobvykle verne zasadený do konkrétneho prostredia fabriky s komínmi, ktorú autor osobne navštevoval. Bohatý meštiansky a aristokratický život medzivojnovej Prahy, kde študoval a žil, ho nezaujímal. Vyhľadával svojmu srdcu blízkych proletárov a sám ním zostal i v neskoršom skromnom živote v USA.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.