najvyššia dosiahnutá cena za obraz v zahraničnom aukčnom predaji – 67 505 eur, Stockholm, 2012
najvyššia dosiahnutá cena za obraz v českom aukčnom predaji – 1,5 mil. Kč, Praha, Galerie Kodl, 2016

Februárový pozdrav patrí do Nemesovho abstraktného mosta 50. a 60. rokov, ktorý je medziobdobím medzi jeho prvou a druhou etapou figuratívnej tvorby. Nemes mal už za sebou umelecké realizácie v architektúre, ktorej vplyv sa odráža i v geometrických obrazoch. Nejde ale o chladnú abstrakciu – základom bola Nemesovi vždy lyrická expresia a barokový dramatizmus spoločne so šťavnatou a dynamickou farebnou kompozíciou. Obraz je zaplnený drúzami organických i anorganických tvarov, technické schémy splývajú s bujnením živočíšnych či rastlinných buniek, výjav ako by bol zaplnený nielen pohybom a farbami, ale i zvukom. V tom istom roku, keď vznikol Februárový pozdrav, sa v Prahe v  Mánese konala veľká retrospektívna výstava Endre Nemesa, ktorý bol už medzinárodne uznávanou osobností. V 60. rokoch aj Národná galéria v Prahe prvýkrát získava do zbierok niektoré jeho rané diela. Diela z obdobia abstrakcie však nájdeme iba sporadicky v privátnych zbierkach.
Pretože obrazy Endre Nemese, ktorý žil od roku 1938 v emigrácii vo Švédku, sú zastúpené predovšetkým v zahraničných verejných a privátnych zbierkach, na český a slovenský trh sa dostávajú prostredníctvom nákupov na zahraničných aukciách.

Vystavené a publikované:
Má vlast – Pocta české krajinomalbě, Jízdárna Pražského hradu, Správa Pražského hradu a S.V.U. Mánes, 4. 9.–1. 11. 2015, str. 521.

najvyššia dosiahnutá cena za Foltýnov obraz v českom aukčnom predaji – 9 720 000 Kč, Galerie Kodl 27. 5. 2018, Praha
najvyššia dosiahnutá cena za Foltýnov obraz z košického obdobia v zahraničnom aukčnom predaji –
Imperializmus, € 490,265, Sotheby’s , 13 June 2011, Londýn
Modrá Madona, € 360 643, Sotheby’s , 14 Nov 2017, Londýn

František Foltýn sa narodil v malej šumavskej dedinke Královské Stachy. Po absolvovaní gymnázia navštevoval plzeňskú Školu umeleckých remesiel prof. Augustína Němejce a vyučil sa za maliara porcelánu. Potom študoval na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe u profesorov Arnošta Hofbauera a Emanuela Dítěte. Štúdium prerušila I. Svetová vojna a po jej skončení sa rozhodol naplno venovať maľovaniu. Pravdepodobne v roku 1918 odchádza do Bratislavy, kde sa venuje z finančných dôvodov maľovaniu starých vedút. Na začiatku svojej tvorby si obľúbil iluzívnu krajinomaľbu. Na jeseň v roku 1922 prijal pozvanie správcu a od roku 1926 riaditeľa Východoslovenského múzea dr. Josefa Poláka do Košíc – mnohonárodnostnej metropole východného Slovenska. V Košiciach sa po prvej svetovej vojne sformovala moderná košická maľba a medzi jej hlavných predstaviteľov patrili Elemir Halasz-Hradil, Konstantin Kovári-Kačmárik, Anton Jasusch.

Kľúčovú roľu zohral v tomto období dr. Josef Polák, predstaviteľ českej inteligencie, ktorý bol do Košíc dosadený v roku 1919 priamo Ministerstvom školstva a osvety v Prahe. Dr. Polák otvoril múzeum všetkým umelcom, usporiadaval im výstavy, udržoval kontakty s Prahou, poskytol azyl ľavicovým umelcom, ktorí utekali po pádu Maďarskej republiky rád pred Hortyho režimom. Zakladá tiež výtvarnú školu pri múzeu, ktorú viedol Eugen Krón.

František Foltýn prišiel do tejto bohémskej atmosféry a rýchlo s ňou splynul. Veľmi sa zblížil hlavne s maďarským maliarom zo Sedmohradska Gejzom Schillerom. Spolu podnikali výpravy s o svojim paletami do okolnej malebnej prírody, hlavne do Zakarpatskej Rusi, ktorá vtedy bola súčasťou Československa. Môžeme sa len domnievať, že práve na spoločnom výlete s Gejzom Schillerom vznikol aj obraz Krajina okolo Mukačeva. Obaja sa okolo roku 1922 venovali práve krajinomaľbe. Foltýnova krajina u Mukačeva pôsobí expresívne až živo. Je to mýtická krajina v pohybu, vo vetre, akoby pred búrkou. Je nekľudná ako bola Foltýnova myseľ, ale zároveň malebná. Foltýn zaznamenal krajinu v zjednodušených tvaroch , používa zemité farby a bohatú paletu tehlových tónov. Hľadá dokonalosť výrazu, rytmické tvary krajiny. Je možné, že aj tento obraz predstavil na svojej výstave vo februári 1922 vo Východoslovenskom múzeu.
Okrem krajín, mnohé z nich kubizujúce, sa Foltýn venoval aj figurálnym námetom, v ktorých tiež používal kubizujúce a expresívne prvky. Blízke sú mu aj sociálne námety.
V rokoch 1924–1928 študoval v Paříži Académie Julienne a Académie Grande Chaumiére a stal sa členom Abstraction-Création-Art non figuratif. Parížske obdobie sa nieslo v znamení abstrakcie. V roku 1934 sa vrátil do Československa a usadil sa v Brne . Opäť sa vrátil k realistickému vyjadreniu krajiny a potom, hlavne v 60. rokoch, maľoval abstraktne.

„Už v roce 2000 se u 1. Art Consulting objevila oboustranná Krajina z okolí Mukačeva, její cena už tehdy vzrostla čtyřnásobně na 2,18 milionu korun. V roku 2000 se pak u Arcimbolda dražila zdařilá krajina Na kraji města (Košice) s dosaženou cenou 1,32 milionu korun. Zajímavý je aukční osud krajiny s pohledem na Mukačevo, prodané v Dorotheu v roce 2008 s výrazným nárůstem za 900 tisíc korun. Stejný olej pak na podzim v roce 2011 v bratislavské síni Soga vyšel nového majitele na 191 tisíc eur (4,9 milionu korun). Z cenných Foltýnových figurálních prací košického období nabídla v roce 2008 Galerie Kodl špičkovou kompozici Odpolední siesta, která se prodala za 2,04 milionu korun.“
(Zdroj: Marcela Chmelařová, Košická moderna)

Veľkorozmerné dielo ‚Na stráži‘ je umelecký klenot, ktorý zobrazuje obľúbený slovenský motív hôrnych chlapcov. Tento motív sa vyskytuje aj v tvorbe Bazovského súputnikov ako bol Janko Alexy, Mikuláš Galanda, či Ľudovít Fulla.

Bazovský po štúdiách v Prahe sa vrátil na Slovensko, zriadil si prechodný ateliér v rodných Turanoch. V roku 1930 absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska spolu so Z. Palugyayom. V roku 1931 sa presťahoval z Turian do Martina, do nových ateliérov v obytných domoch TatraBanky, kde žil a tvoril do roku 1957. V tomto období sa prehlbuje priateľstvo s Jankom Alexym, spolu maľujú a vystavujú. V roku 1957 sa presťahoval do Čemíc pri Liptovskom Mikuláši, čo je rodné mesto jeho manželky Anny. Od roku 1962 žil spolu s manželkou v Trenčíne, kde v roku 1968 zomrel.
Bazovský bol významným predstaviteľom slovenskej moderny. Jeho obrazy majú často národopisný, folkloristický charakter – zobrazujú slovenskú prírodu, výjavy z dedinského života, neskoršie zátišia a mestský život. Do svojho výtvarného prejavu Bazovský citlivo zapájal moderné prvky svetového umenia. Používal jednoduché kompozíce presvietené jasnými odvážnymi farbami.

Obraz Akt je jedinečným a majstrovsky spracovaným obrazom, ktorý v sebe naplno nesie prvky surrealizmu alebo ‚slovenského poetizmu‘ ako svoje smerovanie rád označoval autor. Okno symbolizuje únik, oblaky ako alegórie úniku, levitovanie predmetov

Dynamika obrazu Búrlivá krajina je neprehliadnuteľná a vírivá kompozícia napovedá Jasuschovu vrcholnú tvorbu v dvadsiatich rokoch. Obraz je výnimočným, galerijným dielom z obdobia rokov 1910 – 1914. Obraz bol pravdepodobne súčasťou Jasuschovej bratislavskej výstavy roku 1924. Vzbudila nebývalý rozruch, pretože košická, či komárňanská moderna boli totiž dovtedy pre Bratislavu neznámym pojmom.

Anton Jasusch sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, kde 3. 7. 1965 aj zomrel. V dvadsiatich rokoch 20. storočia patril k tzv. košickej moderne, ktorá spájala umelcov v rámci stredoeurópskeho umeleckého priestoru. Patril k nej napríklad Jenő/Eugen Krón, Szilárd/Konštantín Bauer, predstavitelia českej a maďarskej avantgardy: František Foltýn, Sándor/Alexander Bortnyik, Géza/Gejza Schiller), architekti (Lajos/Ľudovít Oelschläger, Lajos Kozma, Bohumír Kozák), filozofi (János/Ján Mácza), spisovatelia (Sándor Márai), divadelníci, ale aj organizátor výstav a riaditeľ Výchoslovenského múzea český muzeológ a umelecký historik Josef Polák.
Jasusch sa v roku 1908 vracia zo štúdií v Paríži do Košíc. Od roku 1909, keď bol na liečení vo Vysokých tatrách, sa začal venovať krajinomaľbám, ktoré dostávali impresionistické rozmery, farebnosť a dynamiku, ktorá dýchla jeho krajinám život. V roku 1916 narukoval na východný front a do Košíc sa vrátil až v roku 1920 z ruského vazenia. Pod vplyvom vojny mal Jasusch nielen zdravotné, ale veľké psychické problémy. V roku 1920 sa na štrnásť mesiacov zavrel do ateliéru a vytvoril tak svoje vrcholné diela, veľké cykly, v ktorých hľadal zmysel života, vesmír a postavenie človeka vo vesmíre. Bohužiaľ mnohé z nich zničil požiar vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1985.

Obraz Zasněžená lesná cesta je perfektným príkladom modernizmu v raných dielach Antona Jasuscha. Žltá obloha a tmavé kmene stromov kontrastujú s bielou snehovou prikrývkou. Obraz je pretkaný dynamikou, vťahuje nás do zasněženej krajiny , aby sme sa poprechádzali po vŕzgajúcom sněhu pod zlatožltou oblohou.

Anton Jasusch sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, kde 3. 7. 1965 aj zomrel. V dvadsiatich rokoch 20. storočia patril k tzv. košickej moderne, ktorá spájala umelcov v rámci stredoeurópskeho umeleckého priestoru. Patril k nej napríklad Jenő/Eugen Krón, Szilárd/Konštantín Bauer, predstavitelia českej a maďarskej avantgardy: František Foltýn, Sándor/Alexander Bortnyik, Géza/Gejza Schiller), architekti (Lajos/Ľudovít Oelschläger, Lajos Kozma, Bohumír Kozák), filozofi (János/Ján Mácza), spisovatelia (Sándor Márai), divadelníci, ale aj organizátor výstav a riaditeľ Výchoslovenského múzea český muzeológ a umelecký historik Josef Polák.
Jasusch sa v roku 1908 vracia zo štúdií v Paríži do Košíc. Od roku 1909, keď bol na liečení vo Vysokých tatrách, sa začal venovať krajinomaľbám, ktoré dostávali impresionistické rozmery, farebnosť a dynamiku, ktorá dýchla jeho krajinám život. V roku 1916 narukoval na východný front a do Košíc sa vrátil až v roku 1920 z ruského vazenia. Pod vplyvom vojny mal Jasusch nielen zdravotné, ale veľké psychické problémy. V roku 1920 sa na štrnásť mesiacov zavrel do ateliéru a vytvoril tak svoje vrcholné diela, veľké cykly, v ktorých hľadal zmysel života, vesmír a postavenie človeka vo vesmíre. Bohužiaľ mnohé z nich zničil požiar vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1985.

najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o., Bratislava

Obraz Pijak predstavuje portrét jedného z obľúbených maliarových hrdinov – obyčajného človeka, pijaka. Spracovanie výjavu nie je pre Galandu typické – farbu nanášal krátkymi ťahmi štetca pripomínajúce impresionistické maľby. Jednoduché striedanie a kombinácie farebných plôch je zase blízke českému civilizmu z 20. rokov, ako ho poznáme napríklad z malieb i grafík Josefa Čapka.
Postava pijaka patrila k sociálnym témam v modernom maliarstve prvej polky dvadsiateho storočia, napriek tomu sa Galandovi podarilo k nemu pridať niečo svojho: je to melancholické pochopenie pre pijakovu vášeň i smútok. Predsa len pije ušľachtilý nápoj – víno a má na sebe sako. Ani mužova tvár nevypadá strhane

publikované v monografii Mikuláš Galanda 1895-1938, Pallas, 2001, str. 295, obr. 169

najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o. , Bratislava, Bratislava

K vrcholnej tvorbe Mikuláša Galandu patria obrazy z obdobia pred jeho predčasnou smrťou vo veku 42 rokov. Oprostil sa od akýchkoľvek trendov a pracoval veľmi špecificky s farbou a námetom. Matka s dieťaťom, nedotknuteľná madona, je námet, ktorý ho sprevádzal celý život. Plodnosť, zrodenie, posvätnosť života a materinská láska sa stále opakujú v jeho kresbách a obrazoch. A je pre ne charakteristická červená či ružová farba. Vyslovuje tým aj svoje ľudské šťastie, ktoré nachádza vo svojej milovanej a oddanej manželke Márii. Tvarové zjednodušenie postáv a farebné členenie plôch neodpovedajúce anatómii robí z výjavu skoro abstraktný ornament. Galanda bol určite vo svojej dobe kritizovaný a nepochopený a po tomto veľmi odvážnom obraze namaľoval ďalšie madony vo folklórnom duchu. Matky s dieťaťom zo začiatku 30-tych rokov sú namaľované skoro realisticky v duchu novej skutočnosti.

Počátkem třicátých let se Drtikolův zájem stále více odvracel od fotografie k malbě, která zřejmě mohla lépe vyjádřit jeho vize, a k duchovním sférám. Už v roce 1932 chtěl prodat svůj ateliér, ale tento záměr uskutečnil až roku 1935, kdy se také zcela rozloučil s fotografickou tvorbou.
Ve svých obrazech, většinou malovaných olejem na lepence nebo překližce, stylově navazoval na starší symbolistické kresby a grafiky. Drtikolovy obrazy se prodávaly velmi málo – autor je většinou věnoval svým přátelům a tak se na trhu objevují velmi sporadicky.
Mezi motivy se často objevují krajiny a romantické pohledy na skály a kopce, které někdy připomínali tvary ženského těla. Oleji Krajina III. dominují dva velké holé kopce, tyčící se nad zalesněnou krajinou, jejímž středem protéká malý horský potůček. Krajina připomíná ležící ženský akt, bez zakloněné hlavy, s vyčnívajícími ňadry a zarostlým klínem, který je metaforou Matky-Země i sexuálním symbolem. V krajinářské kompozici Drtikol nápaditě využívá motivů stromů a slunce k mimořádně působivému výsledku, dokonale spojujícímu dekorativnost formy se symbolickým mnohovýznamovým obsahem.

Literatura: Vladimír Birgus: Fotograf František Drtikol, Prostor Praha 1994, str.: 46-47.