Veľkorozmerné dielo ‚Na stráži‘ je umelecký klenot, ktorý zobrazuje obľúbený slovenský motív hôrnych chlapcov. Tento motív sa vyskytuje aj v tvorbe Bazovského súputnikov ako bol Janko Alexy, Mikuláš Galanda, či Ľudovít Fulla.

Bazovský po štúdiách v Prahe sa vrátil na Slovensko, zriadil si prechodný ateliér v rodných Turanoch. V roku 1930 absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska spolu so Z. Palugyayom. V roku 1931 sa presťahoval z Turian do Martina, do nových ateliérov v obytných domoch TatraBanky, kde žil a tvoril do roku 1957. V tomto období sa prehlbuje priateľstvo s Jankom Alexym, spolu maľujú a vystavujú. V roku 1957 sa presťahoval do Čemíc pri Liptovskom Mikuláši, čo je rodné mesto jeho manželky Anny. Od roku 1962 žil spolu s manželkou v Trenčíne, kde v roku 1968 zomrel.
Bazovský bol významným predstaviteľom slovenskej moderny. Jeho obrazy majú často národopisný, folkloristický charakter – zobrazujú slovenskú prírodu, výjavy z dedinského života, neskoršie zátišia a mestský život. Do svojho výtvarného prejavu Bazovský citlivo zapájal moderné prvky svetového umenia. Používal jednoduché kompozíce presvietené jasnými odvážnymi farbami.

najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o., Bratislava

Obraz Pijak predstavuje portrét jedného z obľúbených maliarových hrdinov – obyčajného človeka, pijaka. Spracovanie výjavu nie je pre Galandu typické – farbu nanášal krátkymi ťahmi štetca pripomínajúce impresionistické maľby. Jednoduché striedanie a kombinácie farebných plôch je zase blízke českému civilizmu z 20. rokov, ako ho poznáme napríklad z malieb i grafík Josefa Čapka.
Postava pijaka patrila k sociálnym témam v modernom maliarstve prvej polky dvadsiateho storočia, napriek tomu sa Galandovi podarilo k nemu pridať niečo svojho: je to melancholické pochopenie pre pijakovu vášeň i smútok. Predsa len pije ušľachtilý nápoj – víno a má na sebe sako. Ani mužova tvár nevypadá strhane

najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o. , Bratislava, Bratislava

Galandove tempery teoretici priraďujú skôr k jeho maliarskej tvorbe, a nie ku kresbám. Majú charakter a parametre jeho obrazov – a to aj čo sa týka rozmerov. Galanda bol hendikepovaný amputáciou nohy a nemohol stáť pri maliarskom stojane s plátnom veľkého formátu. Motív námorníka je v Galandovom diele ojedinelý, preto sa domnievame vzhľadom k jeho ďalším výjavom, že ide zrejme o rybára. V tejto dobe to bol ale „námorník“ veľmi rozšírený motív, ktorý vyjadroval exotiku a vzrušenie, bol metaforou túžby poznávania niečoho nového. Exotickosť je však v jeho obrazoch vzácna – snažil sa spracovávať motívy rýdzo slovenské, aby diváka priviedol k umeniu, aby preňho boli témy zrozumiteľné. Medzi mužskými postavami jeho obrazov dominujú pastieri, zbojníci či žobráci.
Na začiatku 30-tych rokov sa v Galandových obrazoch začínajú objavovať plachetnice, prístavy a predovšetkým postavy rybárov – unavených a odpočívajúcich. Je zrejmé, že ide o morské prístavy, ale viac ako dobrodružstvo diaľok priťahujú Galandu obyčajní ľudia. Figúra zápasiaca s lodným lanom na pozadí jednoduchého rastru rybárskej siete je maximálne redukovaná do obrysu, v ktorom nie sú naznačené ďalšie detaily. Rovnako anonymné postavy sa objavujú napríklad tiež na olejoch Loďky alebo V prístave z rokov 1931-1932.

Publikováno: v knize Josef Čapek Grafika, Pečínková, Praha 2009, str. 91 a 238

Nejvyšší dosažená aukční cena na světovém trhu za Čapkovu grafiku: 13.125 £, Sotheby’s London, 2011
Nejvyšší dosažená aukční cena na českém trhu za Čapkovu grafiku: 780 tis czk, Praha, Galerie Kodl, 2019
Nejvyšší dosažená aukční cena na českém trhu za Čapkův olej na plátně je 17,5 mil czk, Praha, 2016
Nejvyšší dosažená aukční cena světovém trhu za Čapkův olej na plátně je 556.250 £, Sotheby’s London, 2011

V letech 1918-1919 věnuje Josef Čapek řadu obrazů, skic, kreseb a tisků tématu osamělých hospodských pijáků a otvírá téma Chlapů, jež následuje v první půli dvacátých let. Čapkovsky ostře řezaná figura bez tváře, ale s neopominutelným kloboukem, se spíš než k pijanům řadí k vyobrazení tehdejšího intelektuála v kavárně, který čte noviny či knihu. Inspiraci ovšem mohl Čapkovi v tomto případě (podobně jako u postav detektivů) poskytnout i jeho oblíbený filmový žánr.

Tisk nevlastní podle soupisu grafik žádná veřejnoprávní sbírka a tak všechny tisky na trhu pocházejí ze soukromých rukou.

Publikováno:
v knize Josef Čapek Grafika, Pečínková, Praha 2009, str. 255
v knize The Čapek Brothers and Czech Avant – gardes, Kanagawa 2002, Wakayama – Tokyo 2003, str. 42

Nejvyšší dosažená aukční cena na světovém trhu za Čapkovu grafiku: 13.125 £, Sotheby’s London, 2011
Nejvyšší dosažená aukční cena na českém trhu za Čapkovu grafiku: 780 tis czk, Praha, Galerie Kodl, 2019
Nejvyšší dosažená aukční cena na českém trhu za Čapkův olej na plátně je 17,5 mil czk, Praha, 2016
Nejvyšší dosažená aukční cena světovém trhu za Čapkův olej na plátně je 556.250 £, Sotheby’s London, 2011

Motivem linořezu je postava vojáka Součka ze Šrámkovi povídky Popová. Josef Čapek byl český malíř, spisovatel, grafik a knižní ilustrátor. Josef Čapek vystudoval německou tkalcovskou školu ve Vrchlabí. Roku 1904 odešel natrvalo do Prahy, kam se později přestěhovala celá rodina. V letech 1904 – 1910 studoval malbu a kresbu na Uměleckoprůmyslové škole v Praze. V letech 1910 až 1911 byl spolu s bratrem Karlem na studijní cestě ve Francii, odkud pocházejí jeho první výrazná díla, na nichž je patrný vliv uměleckých směrů fauvismus a expresionismus. Po návratu do Prahy spoluzakládají moderní uměleckou společnost Skupina výtvarných umělců a Josef Čapek se přiklání ke kubismu.
V roce 1918 tak zakládá novou skupinu Tvrdošíjní, která přetrvává do roku 1924, kdy má svoji první vlastní výstavu. Ve Tvrdošíjných působily osobnosti jako Václav Špála nebo Jan Zrzavý. Po Mnichovské dohodě i po okupaci v březnu 1939 odmítal odejít do exilu, a tak byl hned první den války – 1. září 1939 zatčen gestapem podobně jako další společenští prominenti českých zemí. Podle všech indicií zemřel v koncentračním táboru Bergen-Belsen v dubnu 1945, krátce před koncem války.

najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského grafiku v českom a slovenskom aukčnom predaji – 110.000 Kč, Vltavín, Praha, 2015
najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského grafiku v zahraničnom aukčnom predaji – 5. 500 €, Bubb Kuyper, Haarlem, 2015
najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského obraz v českom a slovenskom aukčnom predaji – 2. 250.000 Kč, Art Consulting Brno & Adolf Loos Apartment&Gallery , Praha, 2011

Ovídiov spis Umenie milovať bol stvárnený celou radou významných umelcov a je jeho najčítanejším dielom, ktoré radí mužom a ženám, ako milovať. Osemdielny cyklus ilustrácií Brunovského k Ovídiovmu básnickému dielu Ars Amatoria predstavuje rôznorodé listy, do ktorých autor vtelil svoje ironické pohľady a nenechal si ujsť príležitosť kadejaké staré pravdy spochybniť.
V tejto sérii je Brunovského vyjadrovanie ovplyvnené surrealistickými postupmi. Mnohé z nich sú vytvorené na pozadí veľmi prácnej rytej mriežky – k týmto patrí i tento list, ktorý je rozhodne jedným z najpôsobivejších. V cykle prevažujú ženské figúry a Brunovský nezaprie maskulínny postoj k ženám, od ktorého je možné dočkať sa všeličoho. Táto grafika s mužským hrdinom ho ukazuje ako postavu, ktorá sa musí maskovať a mať hlavne viacero očí. Hadí jazyk sa blíži k ženskému prsu a skrytý penis je pripravený. Príbeh nie je jednoznačný a jeho interpretácie môžu byť veľmi voľné. Milovať ženu je možné totiž veľa spôsobmi.
Na slovenskom trhu je grafika Albína Brunovského zastúpená častejšie ako na českom. Aj u jeho tlačí platí pravidlo, že čím sú staršie, tým sú vzácnejšie, cennejšie sú listy číslované a signované. Táto málo nákladová grafika sa na trhu vôbec neobjavuje. Naviac ide o osobní dar autora priateľovi hudobnému skladateľovi Ivanu Hrušovskému a tak má list jedinečnú hodnotu.

najvyššia dosiahnutá cena za obraz v zahraničnom aukčnom predaji – 67 505 eur, Stockholm, 2012
najvyššia dosiahnutá cena za obraz v českom aukčnom predaji – 1,5 mil. Kč, Praha, Galerie Kodl, 2016

Kľudné figuratívne oleje majú v prvej polke 30. rokov v Nemesovej tvorbe svoje miesto. V období hľadania výrazu si autor vyskúšal veľa techník a polôh, ktoré všetky boli vierohodné a zvládnuté. Pôvabný výjav pierota a zrejme artistky má svoj pandám v obraze Cirkus. Maľba pierota s artistkou je evidentne ovplyvnená modrým obdobím Pabla Picassa. Postavy síce nie sú robustné, ale pripomínajú dve nemotorné bábky so zvláštnym strnulým výrazom. Podobných existenciálne ladených obrazov s poetickým nádychom v Nemesovej rannej tvorbe nenájdeme. Napriek tomu postavy majú isté proporčné chyby a artistka svojou holou lebkou pripomína androida, je tento obraz pre svoje mimoriadne kúzlo veľmi cenený.
Pretože obrazy Endre Nemese, ktorý žil od roku 1938 v emigrácii vo Švédku, sú zastúpené predovšetkým v zahraničných verejných a privátnych zbierkach, na český a slovenský trh sa dostávajú prostredníctvom nákupov na zahraničných aukciách. Diela z raného obdobia Nemesovej tvorby naviac patria k najvzácnejším.