najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského grafiku v českom a slovenskom aukčnom predaji – 110.000 Kč, Vltavín, Praha, 2015
najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského grafiku v zahraničnom aukčnom predaji – 5. 500 €, Bubb Kuyper, Haarlem, 2015
najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského obraz v českom a slovenskom aukčnom predaji – 2. 250.000 Kč, Art Consulting Brno & Adolf Loos Apartment&Gallery , Praha, 2011

Posledná grafika Albína Brunovského, ktorá vznikla v roku jeho smrti, nemôže mať príznačnejší názov. Zvestovanie akoby bolo autorovým osobným odkazom i posledným rozlúčením. Prehlbujúci sa spiritualizmus v autorových víziách ústi do nádeje, že náš život musí mať nejaký zmysel. Mária a anjel vypadajú ako Eva a Adam, cyklický príbeh ľudstva má svoju logiku. Uprostred stojí Zem symbolizovaná ženou v typickom širokom klobúku, ktorý na veľa Brunovského grafikách predstavuje svet a jeho zložité vrstvy. Nad ním nasleduje koráb s veštcom a nevyhnutné mračno v prudkom víre. Nejde o zmierenie či idealizovanie; ide o spôsob pravdy, ktorú nejde zvestovať slovami – a preto sú tu obrazy.
Na slovenskom trhu je grafika Albína Brunovského zastúpená častejšie ako na českom. Aj u jeho tlačí platí pravidlo, že čím sú staršie, tým sú vzácnejšie, cennejšie sú listy číslované a signované. Tato grafika je naproste vzácny unikát a na českých ani slovenských trhoch sa neobjavuje.

najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského grafiku v českom a slovenskom aukčnom predaji – 110.000 Kč, Vltavín, Praha, 2015
najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského grafiku v zahraničnom aukčnom predaji – 5. 500 €, Bubb Kuyper, Haarlem, 2015
najvyššia dosiahnutá cena za Brunovského obraz v českom a slovenskom aukčnom predaji – 2. 250.000 Kč, Art Consulting Brno & Adolf Loos Apartment&Gallery , Praha, 2011

Grafika Opitý drak je založená na významovom paradoxe. Rozprávkový zlý drak je personifikovaný do príšery, ktorej niektoré hlavy sa silno podobajú ľudským. Namiesto jedného pazúra má ruku držiacu fľašku s alkoholom. Z pažerákov šľahajú dračie plamene – nejde teda o premenu draka v opitého človeka, ale naopak o muža, ktorého alkohol zmenil v chrliaceho draka. Jemné lyrické prevedenie vykresľujúce každú stonku trávy i chlp draka kontrastuje s nepoetickou témou alkoholizmu. Humor a niekedy i cynizmus ukazujú, že autor vidí veľké divadlo sveta stále skeptickejšie – to vlastne prezradzujú i ďalšie grafické listy z tohoto období ako napríklad Labyrint, Peklo, Exulanti či Ale kam potom odletíme z tejto zamrznutej planéty?
Na slovenskom trhu je grafika Albína Brunovského zastúpená častejšie ako na českom. Aj u jeho tlačí platí pravidlo, že čím sú staršie, tým sú vzácnejšie, cennejšie sú listy číslované a signované. Táto drobnejšia grafika tlačená v malom náklade sa na trhu vôbec neobjavuje.

Publikováno (varianty díla):

Bez názvu (Sfinga), (1919), kresba
v monografii: Fotograf František Drtikol, Vladimír Birgus, Prostor, Praha, 1994, str. 28

Bez názvu (1918), kresba tužkou
v monografii: Fotograf František Drtikol, Vladimír Birgus, Prostor, Praha, 1994, str. 27

Kleopatra (1913), olejotisk
v monografii: František Drtikol, Vladimír Birgus, Kant, Praha, 2000, foto. č. 15

Bez názvu (1919) kresba uhlem
v monografii: František Drtikol, Vladimír Birgus, Kant, Praha, 2000, str. 27

Bez názvu (1 pol. 20 let) lept
v knize: František Drtikol fotograf, malíř, mystik, Galerie Rudolfinum, 1998 obr. V./7

Nejvyšší dosažená aukční cena na světovém trhu za dílo F. Drtikola:
Sněžná vlna, bromografie, prodáno za 312 tis. USD na aukci Sotheby´s
New York 2007.

V drtikolových kresbách z dvacátých let minulého století se podobně jako u Gustava Moreaua, Alexandra Séona nebo Františka Kupky objevovly stylizované egyptské sfingy, symbolizující věčnou moudrost, ale také antropomorfní skaliska, připomínající svými tvary fragmenty ženského těla, záhadné imaginární krajiny s jezdci a kříži na horizontu nebo fantasmagorické přízraky obrovských žen, vystypujících ze skal jako metafory Matky-Země i jako sexuální symboly. Drtikol se v nich zařadil do mytologického proudu umění z přelomu století s jeho touhou vrátit se k neznámým počátkům světa, ukázat vztah člověka a nebezpečných přírodních sil, uniknout z přízemní reality do mytického světa dávných bájí, kultů a mystérií.
Pomocí dramatických šerosvitných modulací se Drtikol snažil v těchto dílech postihnout hlubinné problémy lidské existence, vyjádřit se k základním metafyzickým otázkám, poodhalit tajemství podvědomí i zrození, naznačit lidskou úzkost a strach a alespoň symbolicky navázat spojení se záhrobím.
Starověké Egyptské sfingy byly jedním z klasických způsobů zpodobňování faraona a sloužily k oslavě jeho velikosti a moci. Drtikolova Sfinga s velkými ňadry je nejen sexuálním symbolem, ale také oslavou ženy – nositelky světla života na zemi. Spojuje v sobě element síly (tlapy lvice) s ženským elementem ochrany (hlava a ňadra ženy).

Literatura: Vladimír Birgus: Fotograf František Drtikol, Prostor Praha 1994, str.: 26-28.