Drevoryt Na konci mesta vznikol v roku prvej Sokolovej výstavy v Prahe v Hollare. Ako obhajca všetkých ponižovaných a utlačovaných bol autor vo svojich grafických listoch sociálne kritický. Aj keď jeho portréty ľudí zdola obsahujú dramatické príbehy, Sokol nikdy nie je patetický. Jeho drsné sociálne sondy v sebe obsahujú i veľký kus súcitu a nehy. Šrafovaná technika svedčí o tom, že Koloman Sokol bol verným žiakom Maxa Švabinského, ale od akademického výrazu dávno opustil a vytvoril si vlastný expresívny štýl. Pre príbehy, ktoré chcel vyrozprávať, bola grafika ideálnym médiom – čiernobiela farebnosť zdôrazňovala dramatickosť a možnosť väčšieho počtu tlačí umožňovala masové rozšírenie medzi divákmi.
Výjav dvojice muža a ženy je neobvykle verne zasadený do konkrétneho prostredia fabriky s komínmi, ktorú autor osobne navštevoval. Bohatý meštiansky a aristokratický život medzivojnovej Prahy, kde študoval a žil, ho nezaujímal. Vyhľadával svojmu srdcu blízkych proletárov a sám ním zostal i v neskoršom skromnom živote v USA.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Publikováno:
v knize Josef Čapek Grafika, Pečínková, Praha 2009, str. 98 a 242
v monografii Josef Čapek, J. Slavík – J. Opelík, Praha 1996, str. 223
v kat. výst. Sociální tématika v české grafice dvacátých let ze sbírek Galerie Benedikta Rejta v Lounech,
Louny 1971
v časopise Umění, rok vydání 1977, roč. 25, str. 63, článek Grafika Josefa Čapka, autor J. Slavík
v kat. výstavy Vision – Existence – Truth, Figurative Motifs in the Graphic Art of Josef Čapek 1913 – 1920,
New York 1998, str. 10
v knize The Čapek Brothers and Czech Avant – gardes, Kanagawa 2002, Wakayama – Tokyo 2003, str. 39

Nejvyšší dosažená aukční cena na světovém trhu za Čapkovu grafiku: 13.125 £, Sotheby’s London, 2011
Nejvyšší dosažená aukční cena na českém trhu za Čapkovu grafiku: 780 tis czk, Praha, Galerie Kodl, 2019
Nejvyšší dosažená aukční cena na českém trhu za Čapkův olej na plátně je 17,5 mil czk, Praha, 2016
Nejvyšší dosažená aukční cena světovém trhu za Čapkův olej na plátně je 556.250 £, Sotheby’s London, 2011

Čapkův zájem o chudé a vykořeněné lidi byl známý. Téma žebráka či žebračky zpracoval v mnoha verzích, ale tento tisk nemá žádné podobné zobrazení. Je zvláštní také svým lapidárním pojetím ploch a šrafováním, které je oproti jiným grafikám minimalizováno až do téměř abstraktní podoby. Postavy jsou zredukovány do podob přízraků a žal z nich přímo čiší. Podobně jako v Harmonikáři i zde postava trčí jako výstražný vykřičník. Protipóly světlé a temné ukazují, komu Čapek fandí: žebrák je vytvořen čistou bílou plochou.
Tento tisk se v aukčních síních objevil za posledních deset let pouze sporadicky. Signované i nesignované tisky vlastní řada českých veřejných sbírek.

Málo známy grafický list patrí do počiatkov Sokolovej práce s drevorytmi. Ovplyvnený Goyovými tlačami Hrôzy vojny, ktoré v tej dobe zakúpila pražská Akadémia, venoval sa Sokol na konci 20. rokov práve témam revolúcie a vojny obecne. Zatiaľ čo na najznámejšej grafike tej doby s názvom Revolúcia ide o zachytenie ostrých bojových akcií, na tomto liste majú vojaci oddychový čas – zastavili sa a sú zase len obyčajnými ľuďmi se svojimi životmi a starosťami. Žiadne detaily sa na príbehu nepodieľajú. Autor sa sústredí na hlavy trojice, opäť nechá vyniknúť kontrast plôch precízne šrafovaných a voľných, sústredí sa na atmosféru. A tú práve dokáže vytvoriť nenápadne, zato bravúrne. Odborníci si jeho prejavu už v tej dobe cenili – neoháňal se zbytočným pátosom, ale vynášal na povrch autentické črepy z úplného dna života. Vďaka tejto schopnosti boli jeho grafiky už na začiatku 30. rokov vyberané do medzinárodných prehliadok.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu tento slovenský rodák má svoje rešpektované miesto.

Grafický list Pred odchodom je jedným z majstrovských sociálnych portrétov, v ktorých Sokol kladie veľký dôraz na kritické zameranie výtvarného prejavu. Ako veľký humanista a zástanca všetkých chudobných sa cítil byť súčasťou najširšej rodiny pracujúcich, ktorých vo svojich grafikách zobrazoval. Tento drevoryt vznikol na počiatku Sokolovej zrelej grafickej tvorby v drevoryte, ktorého charakter spoločne s kontrastami čiernej a bielej zvyšuje dramatickosť výjavu. Sokol v dobe vzniku grafiky končil svoje štúdium na pražskej Akadémii u Maxa Švabinského a Františka Tavíka Šimona a grafický list vystavil na svojej prvej výstave spolku Hollar. Sokol svojich hrdinov nijak neromantizoval, práve naopak. Ako skeptik, ktorý navštevuje lacné nočné lokály a chodí medzi chudinu do jej pražských giet, ukazuje pravdu. V majstrovskom spracovaní môžeme vidieť poučenie francúzskym maliarom Daumiérem, ale i skúsenosť a silnú inšpiráciu v temných Goyových grafikách Hrôz vojny, ktoré Akadémia v dobe Sokolových štúdií zakúpila.
Hrdina grafiky Pred odchodom nie je budúci emigrant (tak ako nakoniec bol sám Sokol, ktorý dostal možnosť vyučovať v Mexiku a v Amerike potom zostal do konca života), ale robotník, ktorý unavený odchádza z fabriky. Sokol svoje portréty často zasadzoval do nekonkrétneho prostredia – tento výjav je však výnimkou, kde vidíme zreteľné stavby, koľaje i stĺp elektrického vedenia.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Na konci dvadsiatych rokov, keď Sokol ešte študoval na pražskej Akadémii, si už vytvoril svoj charakteristický a nezameniteľný rukopis. Spracovával sociálno-kritické témy a venoval svoj záujem predovšetkým ťažko pracujúcim mestským robotníkom. Vydával sa do industriálnych štvrtí, pozoroval dianie v lodeniciach na Vltave. Nikdy však nevytváral realistické výjavy, nepotrpel si na patetické ani romantické gestá. Dokázal skratkou vytvoriť atmosféru, s niekoľko málo postavami vytvoriť príbeh. Dokázal to, čo ostatní nie: rozhliadol se okolo seba a videl. Tento jeho talent je zrejmý od začiatku jeho tvorby – námet a príbeh dokáže vyrozprávať dramaticky aj napríklad len s dvoma postavami.
Robotníci v prístave sú zachytení v každodennej drine, nemusíme vidieť všetko – stačí lodný komín a laná a skoro cítime atmosféru i fyzicky. Sokolove grafiky z tejto doby sú známe svojou symbolikou, kontrastami a dokonalou kompozíciou.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Lept s témou niekoľkých vystrašených postav predchádzal známejšiemu drevorytu Traja králi. V technike leptu si Sokol osvojil zručnosť, ktorú potom uplatnil v náročnejších rytinách. Osudy hladných, ustrašených a zúfalých ľudí ležali Sokolovi na srdci a ich obrazy sú verné a plné pochopenia. Sám autor žil v tej dobe v Prahe z časopiseckých a knižných ilustrácií. Nezamestnaní patria k typickým Sokolovým výjavom postáv s expresívnymi nezabudnuteľnými výrazmi v tvári, ktoré však nie sú v žiadnom prostredí, vynárajú sa z peny dní ako zo zlého sna. Iba prvá postava svojimi zopnutými rukami v prosebnom geste je vykreslená, ostatní sú naznačení v kontraste tieňa a svetla ako prízraky. Ústredná trojica je použitá na zmienenom grafickom liste troch kráľov, kde však predstavuje trochu iný príbeh.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Po štipendijnom pobyte v Paríži, kde okrem grafík Sokol aj maľoval, vrátil sa v roku 1934 do Prahy a vznikli výnimočné grafické listy s jánošíkovskou tematikou. Napriek tomu, že Sokol patrí ku slovenskej avantgarde, ktorá sa vymedzovala akademickému štýlu tvorby príklonom k ľudovej kultúre, tak Sokol sa ako jediný vôbec nevenuje slovenskému folklóru – jeho záujem o sociálne témy je obecnejší a hlbší a medzinárodne zrozumiteľnejší. K slovenskej tematike zbojníkov a bačov patrí však grafika pltníka. Tu prvýkrát zhodnocuje aj svoj maliarsky exkurz v dekoratívnom využití grafických možností. Tentokrát svoj ilustračný výjav rozprestiera po celej obrazovej ploche a zachycuje najmenšie detaily. Karikatúrne podaná postava na plti, kde je vykreslená každá hrada, má zo sebou vak, sekierku i lano. Na brehu sa odohráva množstvo činností od vyzliekania pred kúpeľom, cez naháňačku so psíkom, opaľovania až po čítanie novín. Všetko rámujú dve vŕby, po vode plť sprevádzajú kačky, z ktorých jedna sa potápa pre úlovok. Aj keď tomuto obrázku chýba idylická symbolika zdravého dedinského života a je zvýraznená strhaná tvár pltníka, nepôsobí grafika tak tragicky ako Sokolove iné listy.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Grafický list vznikol na začiatku Sokolovho pobytu v Escuela de las Artes del Libro v Mexiku, kam ho pozvala mexická vláda na základe jeho výstavy v Mexiku. Sokol bol na vrchole jedného obdobia a na novom mieste sa mu ponúkala nová a hlavne iná skúsenosť. V škole so svojimi žiakmi – spočiatku ich mal iba sedem, ale postupne pribúdali – trávil všetok čas a venoval im aj vlastné pomôcky ku grafike. Sokol bol nadšený vľúdnym prijatím a exotickou atmosférou. Prvé bezstarostné a okúzľujúce kresby nahradili témy, ktoré začínal nachádzať v mexickom prostredí: bieda, kontrasty, negramotnosť. Spočiatku idylické prostredie pozdejšie vnímal už neromanticky.
Jeho výtvarný prejav v Mexiku získal novú mäkkosť, vyjadruje se oblými líniami, nepracuje s kontrastom čiernej a bielej, ale postavy necháva vyrásť akoby sa sami vynorili zo siete času. Hoci sú mexické grafiky mäkšie a menej razantné než predchádzajúce pražské, niektoré výjavy sú oveľa sugestívnejšie. Vo výraze muža, ktorý odpočíva s nepatrným nákladom dreva, sa odráža všetko: nepochopenie, smútok i vyčerpanie.
Je zaujímavé, že práve tento grafický list použil Sokol ako PF 39 a posielal ho priateľom do Československa krátko pred Mníchovskou dohodou.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Jeden z mála grafických listov Kolomana Sokola, ktorý vyžaruje skoro idylickú atmosféru. Sokol rád chodil do vltavských lodeníc pozorovať robotníkov, miloval panorámu Prahy – na inom liste zobrazil Hradčany, tu verne zachytil Vyšehrad. Napriek tomu, že v grafike zachytáva krásny letný deň s nadýchanými oblakmi na obzore, v tieni zastrešenej loďky nepanuje práve veselá nálada. Cestujúci se tvária pochmúrne a tak je zreteľné, že autor opäť poukazuje na nie veľmi šťastné osudy. Ide možno o nedeľný výlet so snúbenicou Lýdiou Kratinovou, s americkou výtvarníčkou českého pôvodu, s ktorou sa v roku 1934 oženil, a neskoršie spolu v Amerike zostarli. Aj na tejto grafike rozohráva Sokol kontrast čiernej a bielej, práve tak aj plochy s detailne šrafovanými objemami a prázdne plochy s majstrovskou skratkou jednoduchých línií.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.