(1670) Protiturecká pevnosť v Komárne Slovakika

Popis

1670, originálna medirytina, rozmer listu 37 x 47 cm. Ryl holandský rytec, grafik a kresliar Gaspar Bouttats, z diela Gualdo Priorato, Historia di Leopoldo Caesare, Viedeň, 1670. V obraze legenda A-Z, vľavo hore Pianta della Piazza di Commora Sotto il governo del Sargente Generale di Battaglia Conte Carlo Lodovico di Hoffchireken, Ingegniero il Colonnello Baron de Wÿrne / / G. Bouttats fe., vľavo dole G. Bouttats fe.

V zbierkach GMB, invetárne číslo C 25342.
V zbierkach Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, D.C., invetárne číslo LOT 14117, no. 217.

Pohľad z vtáčej perspektívy na pevnosť Commora (Komárňanská pevnosť) na sútoku riek Dunaja a Váhu v súčasnom meste Komárno (pôvodne súčasť Uhorskej ríše) z roku 1670. Tlač identifikuje starú a nové časť pevnosti. Zobrazuje tiež domy v dedine (dedina = „Borgo“). V roku 1670 bola pevnosť pod vedením generála grófa Karla Ludwiga von Hofkirchen.

Protiturecká pevnosť v Komárne je pevnosť vystavaná v dvoch obdobiach. Na základoch staršieho hradu sa začala roku 1546 výstavba Starej pevnosti a roku 1658 začala výstavba Novej pevnosti. Stará pevnosť bola postavená na sútoku riek Váh a Dunaj, podľa plánov talianskeho fortifikačného staviteľa Pietra Ferraboscu. Impulzom bolo pravdepodobne dobytie Budína Turkami v roku 1541. Stavba začala 23. marca 1546 a bola ukončená v roku 1557. V roku 1570 povodeň pevnosť silne poškodila a došlo k zrúteniu časti kurtín (spojovacie opevnenie medzi bastionmi). Opravená bola v rokoch 1572 – 1592 pod vedením Urbana Sϋessa. V roku 1594 preukázala svoju funkčnosť, keď odolala mesačnému obliehaniu stotisícovým vojskom Sinanského pašu na jeho výprave do Uhorska.

Nová pevnost rozširuje starú pevnosť, impulz k výstavbě bolo dobytie pevnosti v Nových Zámcích turkami. Hned po dobytí v roku 1663 se začalo se stavbou. Najskôr boli vybudované iba zemné opevnenie, ktoré bolo neskôr upravené na murované. Samotné opevňovacie práce boli vykonané podľa plánov Františka Wymesa. Nová pevnosť mala päť bastiónov, tri západné s najmohutnejším stredovým a dva východné, ktoré sa voľne napájali na Starú pevnosť. Medzi tromi západnými bastiónmi boli dva ravelíny, ktoré ich spájali, pričom južné z nich chránili vchod do Novej pevnosti Leopoldovu bránu. Ravelin je samostatná, trojuholníková alebo päťuholníková pevnôstka v hradobnom priekope, ktorá medzi bastiónmi, kurtinami a krytou cestou tvorí tzv. strednú obrannú líniu.

Další informace