(1825) Korunovácia Karolíny Augusty za uhorskú kráľovnú 25. septembra 1825 Slovakika

Popis

1825, litografia, rozmer listu 60 x 88 cm. Titul: Krönung ihrer Majestät der Kaiserin Carolina Augusta zur Königin von Ungarn am 25. Sept. 1825 in Pressburg Als denkmal und zur Feyer der glücklichen Wiedergenesung Sr Majestaet Franz des Ersten Kaiser von Oesterreich. Vpravo dole ‚J. B. Clarot lith.‘ Zadná strana: ‚Krönung ihrer Majestät der Kaiserin Carolina Augusta zur Königin von Ungarn am 25. Sept. 1825 in Pressburg – Erklärung der Personen‘, rytina, ktorá popisuje osoby na korunovácii kráľovnej Karolíny.

Litografia J. B. Clarota, vydané vo Viedni Johannom Aloysom Schlosserom v roku 1825.

Litografia, ale kolorovaná, sa nachádza v zbierkach Kunstbibliothek, Staatliche Museen v Berlíne, inventárne číslo 14135390.

Po nešťastnej a devastujúcej bitke pri Moháči 1526, kde zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský, nastal zápas o kráľovskú korunu medzi najbohatším uhorským šľachticom Jánom Zápoľským, ktorého podporovala stredná a drobná šľachta, a medzi Ferdinandom I. Habsburgským, ku ktorému sa hlásili uhorskí magnáti a kráľovský dvor. Ján Zápoĺský sa nechal narýchlo s podporou Osmanskej ríše korunovať v Budíne, ale Ferdinand I. tiež nezaváhal a zvolal narýchlo uhorský snem do Bratislavy a nechal sa tam 17. decembra 1526 zvoliť za kráľa. V roku 1527 začala v Uhorsku dôvodu tohto ‚dvojvládia‘ občianska vojna. Na jar toho roku Ferdinand I. vpadol s malým vojskom do Uhorska a v júni 1527 dobyl Budín. I keď on bol korunovaný v Stoličnom Belehrade v roku 1827, nasledujúci akt korunovácie nového uhorského kráľa (Maximiliána II., Ferdinandovho syna) sa už konal v Bratislave. Od roku 1536 sa vtedajšia Bratislava (Prešporok, Pressburg, Pozsony) stala hlavným mestom Uhorska a miestom korunovácie uhorských kráľov.

Na obrázku je výjav z predposlednej korunovácie – korunovácia Karolíny Augusty, štvrtej manželky Františka I. Habsburgského – posledného rímsko-nemeckého cisára a prvého rakúskeho cisára – za uhorskú kráľovnú.
Ich svatba sa konala v Míchove už v roku 1816 a Karolína Augusta mala vtedy len 23 rokov a za sebou mala jedno nevydarené manželstvo. No manželstvo s Františkom I aj napriek veľkému vekovému rozdielu bolo šťastné.

Svätoštefanskú korunu doviezli z Budína už 9. Septembra v slávnostnom sprievode. Na starosti ju mal vtedajší ochranca koruny Štefan Végh. Stavy sa vybrali až k hraniciam a tam vyčkali, kým sa priblíži koč s korunou. Do mesta koč dorazil až v podvečer okolo piatej hodiny. Koč sa zastavil pri kostole sv. Martina, kde už čakali zástupcovia mestského magistrátu a duchovní. Magistrálni radcovia preniesli korunu do kaplnky sv. Jána Almužníka, kde nad ňou bdela korunná stráž a meštiacka milícia.
Do Bratislavy dorazila Karolína Augusta so sprievodom 17. septembra 1825 po novom moste cez Dunaj, ktorý postavili špeciálne pre túto príležitosť a ktorý pomenovali Karolíniným mostom. Bol zostavený z 23 člnov a slúžil obyvateľom mesta ešte mnoho ďalších rokov. Otváral sa v strede, aby mohli prechádzať lode a rozoberali ho len v zime. Uprostred mosta stále malá drevená kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého.

Slávnostná korunovácia Karolíny Augusty za uhorskú kráľovnú sa konala v dóme sv. Martina 25. septembra. Na tejto litografii je zachytená ako prijíma svätoštefanskú kráľovskú korunu. Tento akt nasledujúce roky pripomínal stĺp Karolíny Augusty s fontánou pred kláštorom milosrdných bratov na dnešnom Námestí SNP v Bratislave.

Posledná korunovácia sa v Bratislave konala v roku 1830. Bola to korunácia syna cisára Františka I z prvého manželstva Ferdinanda I za rakúskeho cisára, ktorý bol následne v roku korunovaný 1836 ako posledný český kráľ (Ferdinand V. zvaný Dobrotivý) v pražskej svätovítskej katedrále.

Další informace