(1827) Jos. Lántz: Pohľad na zrúcaniny hradu Devín Slovakika

Popis

1820-1830, kolorovaná litografia, nakreslil Jozef Anton Lántz, litografoval a vytlačil Josef Trentsensky, rozmery listu 36,5 x 46 cm, 50 x 58 cm s rámom. Titul: ‚Ansicht der Ruine von Theben.‘ ‚aufgenommen und gezeichnet von Jos. Lantz‘ ‚Lithog. und zu haben bey Jos. Trentsensky in Pesth und Wien‘ (Pešť a Viedeň).

V zbierkach GMB, inventárne číslo C15441.

Na začiatku 19. storočia sa rozšíril a rýchle zdokonalil nový spôsob reprodukčnej grafiky: kamenotlač (litografia).
Na rozdiel od namáhavej práce rytia do kovovej, najčastejšie medenej, dosky sa obraz reprodukoval na platni z mäkkého kameňa omnoho jednoduchšie. Takým spôsobom sa dali pomerne rýchlo a vo veľkých nákladoch publikovať umelecké diela, najmä vtedy veľmi obľúbené pohľady na krajiny a mestá.

Jedným z mnohých autorov, ktorí v tom období zvečnili Prešporok, bol Josef Lanz (Lántz), od ktorého poznáme niekoľko pohľadov na miesta v okolí mesta, vydané u firmy Jos. Trentsensky (Pešť a Viedeň).

Devínsky hrad patrí spolu s Nitrianskym hradom k najstarším hradným objektom na Slovensku. Kvôli krásnym malebným výhľadom, romanticky vyzerajúcej štíhlej hradnej veže zvanej Panenská, ako aj romantickej okolnej krajine Devín v priebehu času inšpiroval mnohých umelcov.

S existenciou niekdajšieho hradiska sa spája prítomnosť keltského a neskôr rímskeho etnika na území Slovenska. Hrad bol svedkom slávy aj pádu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru slovanských predkov na Slovensku, a bol dôležitou súčasťou sústavy pohraničných pevností Uhorského kráľovstva. Koniec jeho slávy sa prehĺbil v r.1809, keď už výrazne schátraný hrad takmer bez boja obsadili oddiely Napoleona a zachované budovy čiastočne vyhodili do vzduchu. V 19. storočí sa na výslnie tisla veľkomoravská tradícia Devína, ktorý sa stal jedným zo symbolov národného obrodenia. V r.1836 podnikol Ľudovít Štúr so svojimi stúpencami pamätnú vychádzku Štúrovcov na hrad, ktorú dnes pripomína pamätná tabuľa na hrade.

Skazu jadra hradu priniesla príprava veľkolepých osláv svätoštefanského milénia, keď ho na konci 19.storočia čiastočne zrútili a zabetónovali ako podstavec pre pomník kniežaťa Arpáda. Od konca šesťdesiatych rokov 20. storočia prebiehajú na hrade systematické výskumy.

Další informace