(1931) Na konci mesta
Koloman Sokol

Popis

Drevoryt na papieri, 1931, rozmery 41×31,2 cm, 76×64 cm (rozmery s rámom).
signované vpravo dole
publikované:
Tibor Huszár, Koloman Sokol Sambo, Tibi Agency, 1998, Bratislava, s. 128
Eva Šefčáková, Koloman Sokol, SVKL, 1963, Bratislava, obr. 38
súčasť stálej zbierky Slovenskej národnej galérie v Bratislave
pôvod: privátna zbierka Bratislava

Drevoryt Na konci mesta vznikol v roku prvej Sokolovej výstavy v Prahe v Hollare. Ako obhajca všetkých ponižovaných a utlačovaných bol autor vo svojich grafických listoch sociálne kritický. Aj keď jeho portréty ľudí zdola obsahujú dramatické príbehy, Sokol nikdy nie je patetický. Jeho drsné sociálne sondy v sebe obsahujú i veľký kus súcitu a nehy. Šrafovaná technika svedčí o tom, že Koloman Sokol bol verným žiakom Maxa Švabinského, ale od akademického výrazu dávno opustil a vytvoril si vlastný expresívny štýl. Pre príbehy, ktoré chcel vyrozprávať, bola grafika ideálnym médiom – čiernobiela farebnosť zdôrazňovala dramatickosť a možnosť väčšieho počtu tlačí umožňovala masové rozšírenie medzi divákmi.
Výjav dvojice muža a ženy je neobvykle verne zasadený do konkrétneho prostredia fabriky s komínmi, ktorú autor osobne navštevoval. Bohatý meštiansky a aristokratický život medzivojnovej Prahy, kde študoval a žil, ho nezaujímal. Vyhľadával svojmu srdcu blízkych proletárov a sám ním zostal i v neskoršom skromnom živote v USA.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Další informace