(1933) Traja králi
Koloman Sokol

Popis

Drevoryt na papieri, 1933, 31,1×24,6 cm, 54,5×44,5 cm (rozmery s rámom).
signované vpravo dole, vľavo dole venovanie „Milému pánu prof. F. T. Šimonovi“
pôvod: pozostalosť F.T. Šimona
publikované:
Tibor Huszár, Koloman Sokol Sambo, Tibi Agency, 1998, Bratislava, s. 141
Eva Šefčáková, Koloman Sokol, SVKL, 1963, Bratislava, obr. 50
Koloman Sokol, Sapac, 1996, Bratislava, s. 20

Grafický list s osobným venovaním autora svojmu milému učiteľovi Akadémii je skutočnou raritou. Sokol študoval u Švabinského a Šimona, od ktorých sa mnohému naučil, práve preto, že mu nechávali tvorivú slobodu. V roku 1933 sa vrátil Sokol zo štipendijného pobytu v Paríži, zavŕšil svoje formálne vzdelávanie a chcel svojim profesorom prejaviť vďačnosť – Traja králi vznikli práve pri pobyte vo francúzskej metropole. Grafike predchádzal lept, v ktorom Sokol už rozohral podobnú prosebnú trojicu. Grafiku Sokol poslal čitateľom do časopisu Elán, s ktorým spolupracoval. Ten ju neprijal nadšene, zdala se im nevianočná a príliš „internacionálna“. Sokol uviedol, že chcel, aby bola taká, pretože „bieda a ľudská bolesť sú internacionálne“.
Traja králi patria k vrcholným drevorytom prvej etapy Sokolove tvorby. Motív vydesených tvárí, ktoré prichádzajú s koledou, ale nedôstojne, ustrašene a bez sebavedomia je podaný v perspektívnej skratke, ktorú u autora nepoznáme. Akoby výjav sledoval rybím okom, ktoré eště v okrajoch zachytilo natiahnutú ruku, časť stĺpa vstupného domového schodišťa a v pozadí zcela prozaicky cikajúceho psa na koleso voza. Sokol si túto výstižnú grafiku cenil – inak by ju nevenoval svojmu učiteľovi.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Tento grafický list s venovaním Františku Tavíkovi Šimonovi je u nás doslova unikátom (pravdepodobne existoval i s venovaním Maxovi Švabinskému). Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Další informace