Popis
1942, tempera na papieri, rozmery 46 x 58 cm, signované vpravo dole ‚Majerník42‘
vystavené
Souborná výstava díla Capriana Majerníka, 390. výstava Umělecké Besedy v Prahe, 29.1. – 3.3. 1946, reprodukovaná v katalógu výstavy, v zozname obrazov katalogové číslo 101, majetok prof. Zd. Balaša
na výstave Umělecké besedy, ve svazu Českého díla, 17.9.1942 – 10.1.1945, katalogové číslo 58
vo Výstavní síni Lidové demokracie v Prahe, Karlovo nám. 5, 4.2. – 23.2. 1958
na výstave Cyprián Majerník, v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, 25.2. – 25.4.2010
Významné dielo Cypriána Majerníka Finále patrí do okruhu obrazov, v ktorých zobrazuje nové prevletenia osudov, ktorých symbolom bol na začiatku hrdina Don Quijot zo Cervantesovho románu. Vojna, do ktorej bol svet uvrhnutý sa odzrkadľuje aj v Majerníkovom diele. Postavy na obraze, neznámi hrdinovia, ktorí bojujú vo vojne, sú pretkaní smutnou melanchóliou, nevediac, čo ich čaká. Pútnici na ceste, bojovníci s ‚veternými mlynami‘ ako Don Quijot, predsa ale veria, že dobro zvíťazí nad zlom.
Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo, absolvoval meštiansku školu v Pezinku, potom nastúpil (1924) na strednú ekonomickú školu v Košiciach. Po štúdiách na bratislavskej súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého a na pražskej Akadémii výtvarných umení u (prof. J. Loukota, prof. J. Obrovského) zostal Majerník natrvalo v Prahe. Absolvoval tiež kratší študijný pobyt (1932) v Paríži, tu ho upútal predovšetkým Marc Chagall, ale aj napríklad Pablo Picasso a Giorgio de Chirico. V Prahe sa stretával s J. Želibským a J. Mudrochom, Hoffstadterom, E. Nevanom, P. Matejkom, Želibským, a tiež s J. Bauernfreundom a E. Nemesom, s ktorými tvoril jadro ‚Generácie 1909‘, ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Jeho hodnota nespočívala iba v jeho umeleckom talente, ale aj ľudskej hodnote. Jan Zrzavý o ňom píše v katalógu k výstave píše: ‚Čistota a nevinnost až dětská zářily z jeho očí, a snad to bylo nejvíce tím, co každého u něho okouzlovalo a proměňovalo vedle něho v dobrého člověka. Jemu každý důvěřoval, jej každý miloval, jemu každý přál dobrého.‘
Majerníkov život končí tragicky, keď po dlhej nevyliečiteľnej chorobe, kvôli ktorej podlieha depresiám, spácha v roku 1945 samovraždu.