(1934) Pltník
Koloman Sokol

Popis

Drevoryt na papieri, 1934, rozmery grafiky 27×22,7 cm, 43 x 34 cm (rozmery s rámom).
signované vpravo dole s autorským venovaním Peterovi Kompišovi a jeho milostivej panej 15. 9. 1934
publikované:
Tibor Huszár, Koloman Sokol Sambo, Tibi Agency, 1998, Bratislava, s. 12 (pod názvom Starý pltník)
Eva Šefčáková, Koloman Sokol, SVKL, 1963, Bratislava, obr. 56
súčasť stálej zbierky Slovenskej národnej galérie v Bratislave
pôvod: privátna zbierka

Po štipendijnom pobyte v Paríži, kde okrem grafík Sokol aj maľoval, vrátil sa v roku 1934 do Prahy a vznikli výnimočné grafické listy s jánošíkovskou tematikou. Napriek tomu, že Sokol patrí ku slovenskej avantgarde, ktorá sa vymedzovala akademickému štýlu tvorby príklonom k ľudovej kultúre, tak Sokol sa ako jediný vôbec nevenuje slovenskému folklóru – jeho záujem o sociálne témy je obecnejší a hlbší a medzinárodne zrozumiteľnejší. K slovenskej tematike zbojníkov a bačov patrí však grafika pltníka. Tu prvýkrát zhodnocuje aj svoj maliarsky exkurz v dekoratívnom využití grafických možností. Tentokrát svoj ilustračný výjav rozprestiera po celej obrazovej ploche a zachycuje najmenšie detaily. Karikatúrne podaná postava na plti, kde je vykreslená každá hrada, má zo sebou vak, sekierku i lano. Na brehu sa odohráva množstvo činností od vyzliekania pred kúpeľom, cez naháňačku so psíkom, opaľovania až po čítanie novín. Všetko rámujú dve vŕby, po vode plť sprevádzajú kačky, z ktorých jedna sa potápa pre úlovok. Aj keď tomuto obrázku chýba idylická symbolika zdravého dedinského života a je zvýraznená strhaná tvár pltníka, nepôsobí grafika tak tragicky ako Sokolove iné listy.
Grafické listy Kolomana Sokola sú na slovenskom trhu veľmi vzácne. Index jeho predaja nájdeme predovšetkým v zahraničných aukciách. Na západnom trhu má tento slovenský rodák svoje rešpektované miesto.

Další informace